Dátum: 17. október
Z obľúbeného moderátora sa stal najsledovanejší food influencer na Slovensku. Martin Pyco Rausch vymenil televízne štúdiá za kuchyňu a v tomto prostredí sa cíti viac ako komfortne.
Martin Pyco Rausch vydal po siedmich rokoch novú, v poradí štvrtú kuchársku knihu Treba si variť. Servíruje v nej vyše 70 receptov rozdelených do častí Predjedlá, Polievky, Hlavné jedlá a Dezerty.
Hviezda televíznych megaprojektov je dnes aktívna predovšetkým na sociálnych sieťach, kde jeho recepty sleduje vyše 100 000 sledovateľov. Hovorí, že pri natáčaní a písaní receptov sa dokáže realizovať omnoho viac ako moderátor.
Najnovšiu kuchársku knihu vydávaš po siedmich rokoch. Líši sa zatiaľ jej prijatie v porovnaní s predošlými?
Za sedem rokov sa zmenila spoločnosť aj ja. Čitatelia však reagujú porovnateľne, len pocitovo je to iné, keďže prvýkrát som šiel s receptami na úplnú istotu a ide o najpopulárnejšie recepty z internetu. Predtým som bol zvedavý, či ľuďom recepty sadnú.
Rozdiel je aj v tom, že kým predošlé knihy som vydával sám, teraz som pod krídlami vydavateľstva Ikar. Do spolupráce som šiel aj preto, aby som sa zbavil logistiky, ale v rámci tvorby sedím naďalej na piatich stoličkách. Takže v tomto smere práce neubudlo.
Väčšina z nás presunula veľkú časť života na internet. Prečo si dnes ešte niekto kupuje papierové kuchárske knihy?
Pretože knihy prežili aj internet. Popud na vznik tejto knihy neprišiel odo mňa ani od Ikaru, ale od ľudí, ktorí si ju cez internet pýtali. Čudoval som sa, načo im je kniha, keď majú videá. Zrejme chceli však mať niečo, čo v kuchyni zašpinia namiesto displeja. Pre mňa je to spôsob, ako zosúladiť fotografie s textom a prepojiť recepty do knižného príbehu od A po Z.
Kupuješ si kuchárske knihy aj ty?
Jasné, aj keď nie až tak často. Nie vždy ich kúpim kvôli receptom, niekedy skôr kvôli pocitu zo spracovania knihy, grafike, fotografiám či atmosfére. Okrem bedekrov a kníh fotografií je to jediný žáner, ktorý zoberiem do ruky, aj keď nemám práve nič iné rozčítané.
Vieš, kto sú tvoji čitatelia a sledovatelia?
Vychádzať môžem asi len zo štatistík sociálnych sietí. Medzi dvadsiatnikmi a tridsiatnikmi figurujú ľudia, ktorí si ma paradoxne nepamätajú z televízie. Sú pritom rovnako zastúpení ako staršia generácia, ktorej členovia so mnou zostali, len ak ich zaujíma gastro obsah. Iný totiž už roky neponúkam. Moje publikum sa kryštalizovalo do tej miery, že ak by som bol opäť v televízii, zrejme by ich to nezaujímalo tak ako varenie.
Prečo na sociálnych sieťach nezdieľaš viac zo svojho súkromia?
Nikdy som to nerobil a nemám dôvod to meniť. Keby som nevaril, možno by som na sociálnych sieťach ani nebol, a keby som bol, mal by som asi iné publikum. Niektorí influenceri trávia celé dni streamovaním svojich životov, teraz som si to skúsil v rámci propagácie knihy a takmer som nemal čas na nič iné.
Sociálne siete som vždy používal na prezentovanie toho, čo súvisí s mojou prácou. Nakoniec, v televízii som účinkoval dávno pred existenciou sociálnych sietí.
Podobný prístup k sociálnym sieťam má aj Adela Vinczeová. Myslíš, že ide o generačný postoj?
Tuším, že Adela nemala potrebu byť na sociálnych sieťach dokonca ani v období, keď som ich už používal pracovne veľmi aktívne. Milujem internet a sociálne siete, na ktorých som sa toho veľa dozvedel a naučil. Dokonca si nemyslím, že sú také škodlivé. Škodliví sme skôr my sami pre seba. Algoritmy sú síce svinstvo, ale ja som sa na siete dostal už ako bdelý človek. Nikdy som internetu nedovolil, aby som sa stal jeho otrokom.