Dátum: 2009
Rádiu dal zbohom, nie však tomu seriálovému. Aj keď tvrdí, že vôňa označenia sexsymbol vyprchala po prvej sérii SuperStar, stačí len chvíľu pozorovať dievčenské pohľady v jeho prítomnosti a máte jasno. Pyco je skôr pre televíziu, pseudonym používam v práci. Niekedy mi Martin pomáha odosobniť sa od Pyca, ktorého ľudia poznajú z obrazovky. V práci je Pyco, v súkromí Martin. Hudba sa stala podstatnou časťou jeho života a dá sa povedať večnou vášňou. Nám porozprával o ďalších srdcovkách, zimomriavkach, za koho by hlasoval v ankete OTO 2009 aj o tom, prečo si dal urobiť odtlačok hrude.
Viac ako moderátor ste v poslednom období pôsobili ako hudobný dramaturg. Naďalej sa venujete hudobnej dramaturgii?
Momentálne participujem na štvrtej hre v divadle Meteorit, som hudobným dramaturgom seriálu Rádio a pomáham pripravovať jeden nový festival. Všetko to vnímam ako logické vyústenie doterajšej práce, ktorá sa začala desať rokov pred SuperStar.
Moderovanie pesničkovej súťaže vám sadlo ako uliate. No predsa, na pódiu ste boli sám. Nechýbala vám Adela, s ktorou vás už diváci majú spätého?
Je nereálne, aby Eurosong moderovala dvojica. Pri toľkých presunoch, účinkujúcich a návale informácií by si moderátori vzájomné fungovanie len komplikovali. A naopak, sú situácie, keď by som rád stál na pódiu s Adelou, pretože moderovanie vo dvojici je pestrejšie a komfortnejšie.
Keď sa pozriete do minulosti, keď ste ešte len začínali ako televízny moderátor, v čom vidíte najväčšie zmeny?
Nazbieral som veľa skúseností, väčšinu členov štábu pri ktoromkoľvek projekte nevidím po prvý raz, oslovujeme sa krstnými menami a publikum je čoraz spontánnejšie, ale neraz aj náročnejšie.
Dá sa ešte niečo zlepšovať?
Ajaj, dalo, dá a vždy bude dať. Každý projekt ma formuje ako plastelínu.
Mávate pred priamym prenosom trému?
Neviem, či je to práve tréma. Nervózny som vždy, lebo sa snažím strážiť myšlienky a sústrediť sa. Je už takmer pravidlom, že vo chvíli, keď by som mal byť najviac nervózny, hlavou mi prebehne, čo treba zajtra nakúpiť alebo či som vyniesol smeti.
Sledovali ste ako milovník modernej hudby aj uplynulé ročníky tejto pesničkovej súťaže?
Od polovice deväťdesiatych rokov som videl takmer všetky prenosy alebo záznamy z finále Eurovision Song Contest. Nie však preto, že by som sa cítil milovníkom modernej hudby.
Diváci do finále posielali svojich favoritov SMS hlasovaním. Zvyknete aj vy niekomu posielať hlasy?
Počas SuperStar som nejaké hlasy posielal zo sympatií, ktoré som si vybudoval skôr na ľudskej rovine s niektorými súťažiacimi a dodnes sme zostali priateľmi. Počas Eurosongu som nestihol ísť ani na záchod, zapnutie telefónu a esemeskovanie neprichádzali do úvahy.
Vyhlásenie ankety OTO 2009 je za nami, boli ste jedným z nominovaných. Čo je pre vás najväčším ocenením vašej práce?
Vnímam to v niekoľkých rovinách. Profesijne mám najlepší pocit, ak štáb funguje a podarí sa mi stať jeho plnohodnotnou zložkou, keď všetci pracujú s radosťou. Divákom som nesmierne vďačný, že ma už tretí rok vyniesli medzi trojicu najobľúbenejších moderátorov, je to silná motivácia. A keď vám povie mama, že je na vás hrdá, tak tomu sa asi nič nevyrovná.
Za koho by ste hlasovali vy?
Myslím, že diváci nehodnotia ani tak posledný televízny rok, skôr prejavujú dlhodobé sympatie. Z hercov by som určite vyzdvihol tých, ktorí sú na obrazovke možno menej ako v divadle, ale v hereckej kategórii si zaslúžia tiež zasvietiť, napríklad Táňa Pauhofová či Ľuboš Kostelný alebo Robo Roth. Aj vďaka nim chodím rád do divadla. Hlasoval by som za Mesto tieňov aj za Adelu.
Adela si nedávno vyskúšala, aké je to sedieť v porotcovskom kresle. Sadli by ste si doň aj vy? Napríklad v rámci nejakej hudobnej šou?
To by musela byť príležitosť, kde mi bude stačiť skúsenosť z rádia či z práce hudobného redaktora. Skôr si však myslím, že na niečo také je v mojom veku a vzhľadom na všeobecné skúsenosti priskoro.
Chystá sa tretia séria tanečnej súťaže Let’s Dance. Hovorí sa – do tretice všetko dobré… Viete si sám seba predstaviť znova ako moderátora?
Predstaviť si viem aj to, ako raz poletím na Mesiac. Ale odpovedať na vašu otázku je asi priskoro.
Ak teda nie ako moderátora, možno ako tanečníka. Ako je to s vami a tancom? Zanechali čosi na vás uplynulé dve série tanečnej šou?
Možno nejaké tri základné kroky niektorého z tancov. Nemám pohybové predpoklady na žiadny zo spoločenských tancov.
Davy ľudí vás poznajú pod menom Pyco. Oslovujú vás ešte ľudia vlastným menom?
Rodina, priatelia a čoraz viac kolegov ma oslovujú len mojím skutočným menom. Pyco je skôr pre televíziu, pseudonym používam v práci. Niekedy mi Martin pomáha odosobniť sa od Pyca, ktorého ľudia poznajú z obrazovky.
Ste dieťaťom bratislavskej Petržalky. Viete si predstaviť život niekde mimo mestského ruchu?
Neskúsil som, ale predstavujem si ho čoraz častejšie.
Máte svoje obľúbené útočisko, kam utekáte pred realitou?
Snažím sa žiť tak, aby som realitu akceptoval. Zabúdam na ňu snáď len počas letnej dovolenky, keď naozaj nič nerobím a prestanem registrovať hodiny a kalendár.
Často sa píše o vašej láske ku Grécku a jeho kultúre. Kde budete tráviť tohtoročnú dovolenku?
Ešte neviem. Grécke ostrovy sú pre mňa najideálnejšia destinácia.
Vďaka superstarovskému obdobiu ste sa stali sexsymbolom azda pre všetky ženské vekové kategórie. Utíchol v poslednom čase dievčenský krik okolo vás?
Ja som ho okrem prvej SuperStar nejako výraznejšie nepociťoval a vtedy sa pripisoval všetkým, ktorí sa na projekte zúčastnili. Dnes mi viac fandia mamičky ako ich deti.
Čo ešte môžeme označiť slovami vášeň Martina Rauscha?
Snažím sa nájsť recept na pokojný a vyrovnaný život. Strava, odpočinok, šport a vzdelávanie tvoria spoločnú cestu, ako sa k nemu dopracovať.
Medzi vymenovanými vecami mi chýba láska… Azda ju nepotrebujete k pokojnému a vyrovnanému životu?
Samozrejme áno, ale skôr by som povedal, že láska potrebuje k životu spomínaný vnútorný pokoj, potom má aj trvácnosť a nejde len o flirt.
Režisér Gejza Dezorz si vás vybral do pripravovaného hororu Fabrika smrti. Ako pokračuje nakrúcanie?
Do troch týždňov by som mal stáť pred kamerou, začneme nakrúcať prvé scény. Doposiaľ som bol pre náročnejšie masky na dvoch odliatkoch tváre a hrudníka. Vo filme budem súčasťou skupiny mladých ľudí, ale či budem vrahom alebo obeťou ešte prezradiť nesmiem.
Je filmárčina to, čomu by ste sa eventuálne chceli venovať?
Asi nie, je to len ďalšia výzva a šanca, ku ktorej pristupujem zodpovedne a chcem ju využiť. Viem, že keby som nemoderoval v televízii, podobnú šancu nedostanem. Oslovil ma žáner a presvedčil kolektív, ktorý za filmom stojí, prinajmenšom sa z toho črtá pekný zážitok.
Keď sa povie horor, mnohým ľuďom naskočí husia koža. Z čoho máte zimomriavky vy?
Neviem. Možno z dobrého filmu, ktorý vydesí. Ja hovorím „postavené chlpy na ruke“ a zvyčajne tým testujem kvalitu spevu na koncertoch. Ak som mal „chlpovstanie“, interpret stál za to.
Máte za sebou štúdium na hotelovej akadémii, zrejme viete variť. Skúste si predstaviť menu v rámci romantickej večere. Aké by to bolo jedlo?
Ja som si školu vybral aj preto, aby som variť začal. Aj keď dnes využívam celkom iné postupy a o zloženie svojej stravy sa aktívne zaujímam, využívam tiež gastronomické pravidlá či technológiu prípravy pokrmov, ktorú mi vštepili priamo v škole. Pri romantickej večeri je však jedlo prinajmenšom druhoradé.
Čo vás čaká teraz po Eurovízii?
V divadle Meteorit premiérujeme 28. marca nové spracovanie hry Richard III. od Shakespeara. Okrem toho spolupracujem s TV Markíza na novom seriáli Rádio, napísal som nejaké texty a namočený som do dvoch netelevíznych hudobných projektov, o ktorých ešte nechcem veľa hovoriť. Roboty mám viac ako dosť.