Dátum: 11. november
Aké sú vaše moderátorské prednosti? V čom vynikáte od vašich kolegov?
Skutočne neviem, nikdy som sa takto nad sebou a kolegami nezamyslel. A keď sa skúšam zamyslieť teraz, som presvedčený, že každý sa subjektívne vnímame inak, než televízny divák. Viem opísať rozdiel medzi dvomi moderátormi, ale medzi sebou a ostatnými to je skôr divný pocit. Snažím sa byť pred kamerou prirodzený, ale takých nás je veľa. Našťastie.
A naopak, v čom pociťujete slabosť? Čo musíte ešte zlepšiť?
Keď náhodou prepadnem nejakej rutine, strácam chuť do práce. Preto rád mením zaužívané zvyky a spestrujem si prácu niečím novým. Naposledy som si dal výzvu moderovať bez pomocných kartičiek, pokiaľ to projekt obsahom dovolí. A štyri roky som na obraze bez ťahákov. Spočiatku ma to trochu stresovalo, teraz ma to uvoľňuje.
Mnohí diváci si šou Tvoja tvár znie povedome bez vás nevedia ani predstaviť. Na začiatku však nebolo úplne jasné, či ju aj po štvrtýkrát budete moderovať. Bolo niečo, čo vás na šou odrádzalo?
Ja neviem, kde sa vzala táto fáma. S televíziou som sa dohodol na štvrtej sérii už koncom minulého roka. Samozrejme, kým nie je všetko na papieri, tak nemôžem na otázku či idem moderovať, odpovedať kladne, resp. akokoľvek. Ale všetko ostatné sa udialo bez môjho vedomia.
Prečo ste napokon prikývli na moderovanie?
Pretože je to šialený projekt. Aj keď v závere cítim fyzickú únavu, vždy to stálo za to.
Špekulovalo sa aj nad tým, že by šou moderoval Andrej Bičan. Viete si ho predstaviť v takejto úlohe?
Pýtal som sa na to Andreja aj režiséra. Andrej bol v podobnej situácii ako ja, keď ešte nebolo známe, že sadne do poroty, tak vznikla akási hmla, kto bude kde. Viac o tom neviem. Samozrejme, viem si predstaviť Andreja ako moderátora.
Moderuje sa vám lepšie vo dvojici alebo samému?
Podľa projektu. Nesmierne rád robím vo vyrovnanej a fungujúcej dvojici, ktorá sa vzájomne posúva ďalej. Uľahčuje a spestruje to samotnú prácu. Potom sú zase relácie, kde bohato stačí jeden moderátor, ako napríklad Tvoja tvár znie povedome. Nahrávať alebo dohrávať komunikáciu s porotou, interakcie so súťažiacimi, vlastne s výnimkou krátkych úvodníkov, som po celý čas v dialógu.
Čo je pre vás najťažšie v šou Tvoja tvár znie povedome?
Keďže v každej epizóde vidíte osobnosti v civile aj v náročnejšom prevleku, priam až vo veľkej maske, nakrúcanie je pomerne časovo náročné. A mojou úlohou je, všetko čo nakrútime, podľa možnosti prirodzene spájať. Nechcem ísť zbytočne do detailov, šou musí mať svoje čaro, ale niekedy to je pre mňa ako čítať knihu tak, že si prečítam len prvých desať riadkov z každej kapitoly a na druhý deň dočítam na preskačku zvyšok. A viac ako na režiséra či scenáristu sa v tomto smere musím spoliehať najmä sám na svoju pamäť a pocit, čo chcem ako prepojiť. Ale zase je to výzva. Dokonca ma to baví.
Ako prebieha vaša príprava na moderovanie Tváre?
Počas týždňa doštudujem to, čo o vyžrebovaných interpretoch ešte neviem, scenárista Honza Liška ma zásobuje skvelým rešeršom, plus hľadám po webe, pozerám si živé vystúpenia alebo videoklipy, čítam rozhovory so spevákmi. Krátko pred nakrúcaním si pozriem dokrútky z tréningov a urobím si poznámky. Pred samotnou šou si pozriem skúšobné verzie nácvikov všetkých súťažiacich a čakám, čo mi napadne mimo scenár. Zvyšok je improvizácia.
Čo všetko sa deje v šou, o čom diváci ani len netušia?
Niektoré veci by mali zostať len v Inchebe. Ale určite nevidíte prechody zamaskovaných osobností po otvorení výťahu smerom na pódium, čo je moment, keď už vďaka maske začínajú hrať svoju postavu pred publikom. Je to jeden z mojich obľúbených momentov. Nevidíte a najmä nepočujete, čo sa deje počas pauzy na „VIP sedačke“, o zákulisí ani nehovoriac!
Vždy na konci šou prichádza rad na vás. Tentoraz sa na pódiu predvediete ako speváčka Nina Hagen. Prečo ste si vybrali práve ju?
Dlhé roky ju vnímam ako nesmierne dôležitú a výraznú postavu nielen nemeckej popmusic. Keď som mal niečo predviesť po šok-rockerovi a staršom tancujúcom pánovi, povedal som si, že tiež okúsim to, čo mi štyri série opisovali súťažiaci ako bizarný zážitok: premenu pohlavia na jeden večer. A tak padla voľba na ženu s najhrubším hlasom.
V predchádzajúcich ročníkoch ste vystupovali ako Marilyn Manson či Christopher Walken. Kto sa vám najlepšie spieval?
Najlepšie sa mi spieval Marilyn Manson, pretoze pieseň „Rock is Dead” mám veľmi rád, text som dávno vedel naspamäť a vzhľadom na moje spevácke (ne)schopnosti, som sa k nemu mohol priblížiť viac ako k iným interpretom. Nina Hagen je predsa len, aj keď to tak na prvý pohľad možno nevyzerá, fundovaná speváčka s obrovským hlasovým rozsahom, zvládne punk aj operu.
Ktoré vystúpenie bolo pre vás najväčšou výzvou?
Každé z nich pre mňa znamenalo výzvu v niečom inom. Pri Mansonovi sme museli prakticky kostru vystúpenia zliepať z videoklipu a koncertov, tak aby sa to dalo vysielať v televízii, a ešte stále si to zachovalo šokové elementy. Christopher Walken bol zase súčasťou geniálneho trikového videoklipu, na pódiu som robil čo sa bez trikov robiť dalo, navyše pod silnou vrstvou silikónu a s obmedzenou mimikou, takže išlo skôr o pohybovú výzvu. No a Nina Hagen bola pre mňa celkom iná dimenzia, premena na ženu s výraznou osobnosťou a mimikou spočívajúcou zväčša v grimasách, keďže priblížiť sa jej hlasovo bolo pre mňa takmer nemožné, ale aspoň som sa o to pokúsil.
Živí vás moderátorský chlebíček. Nemáte pocit, že stále čakáte len na to, či vás niekto osloví na moderovanie alebo nie?
Ja som sa zatiaľ nikde neprišiel sám ponúknuť, takže áno, moja dráha doteraz spočívala z prijatých ponúk. Ale rovnako si nepamätám, že by som doma sedel a čakal, či ma niekto osloví. Ja som sa moderovaním ani živiť nechcel. Možno vďaka tomu mi to je akosi jedno. Ale časom som si uvedomil, že za to, že som si mohol z ponúk len vyberať, som nesmierne vďačný.
Nemáte strach z toho, že o vás televízie stratia záujem? Dá sa tomu vôbec nejako predísť?
Ak sa pre televíziu stanem nepoužiteľným, záujem prestane ihneď a bez vysvetlenia. Fungujem v tomto priemysle bez ilúzií. A každý rok si hovorím, uži si to akoby to bolo naposledy. Či už vôľou televízií, mojou vlastnou alebo vyššou.
Na konte máte už niekoľko šou či relácií, ktoré ste moderovali. Nemyslíte si, že ste „opozeranou“ tvárou?
Čo ja viem, asi áno. Radšej by som počul „rozpoznateľná” tvár, ale možno aj opozeraná. Spýtať sa treba divákov. To máte ako v novinách, ak píšete dlhé roky, ste už prečítaným menom, alebo čitateľa skôr zaujíma váš obsah?
Zaspomínajte si na vašich kolegov. S kým sa vám najlepšie a najťažšie moderovalo?
Ja som dlhé roky pôsobil v dvoch tandemoch, takže v konferovaní nemám taký dlhý zoznam. Adela Vinczeová a Jakub Prachař boli a vždy budú pre mňa dva piliere, od ktorých som sa veľa naučil a zároveň s nimi aj zažil. Zvyšné spolupráce boli skôr občasné alebo jednorazovky, dobre sa mi robilo aj s Lujzou Garajovou Šramekovou, Kristínou Tormovou, Verou Wisterovou, Ivou Pazderkovou, Peťou Polnišovou a ďalšími.
Ste v kontakte aj s Adelou Vinczeovou? Ona bola po vašom boku niekoľko rokov v SuperStar či v Let´s Dance, a vždy ste boli naozaj zohratou dvojicou.
Minulú jeseň sme predsa spoločne premoderovali vďaka Let’s Dance. A každý rok sa stretneme na niektorej výrobe, tento rok bola s Viktorom hosťom v Tvoja tvár znie povedome, a zastavili sa u nás aj neskôr, mimo kamier.
Pocítili ste už aj syndróm vyhorenia? Nepremýšľali ste nad tým, že by ste skončili s moderovaním a venovali sa napríklad len kuchárčeniu, alebo tomu, čo ste vyštudovali – hotelierstvu?
Ja sa nad tým zamýšľam občasne už aspoň dvadsať rokov. Postupne sa stalo pre mňa prvoradým zdravie a správny životný rytmus, podľa ktorého si prácu plánujem ako druhoradú povinnosť. Takže konkrétnu odpoveď zatiaľ nepoznám. Ale vyhorený sa tiež necitím. Len občas unavený.
Vydali ste už niekoľko kníh o varení. Kedy ste vôbec v sebe objavili to, že sa viete obracať v kuchyni a aj vás to baví?
Keď som sa v roku 1994 rozhodol stať vegetariánom a vtedy nájsť čo i len tofu v potravinách bola rarita. Tak som začal skúšať. Škola ma posunula vpred a potom to už bola cesta neprebádaná a poučná. Tak je tomu dodnes. Len sa pridalo fotenie a cestovanie.
Máte už po 40-ke, no patríte k mužom, ktorí starnú do krásy. Ako sa o seba staráte?
Ja mám pocit, že starnem a rozhodne nie do krásy. Ako tínedžer som sa neraz cítil dušou starý, ťažký a akosi som si pubertu ani neužil, pretože som od 15-tich rokov pendloval medzi školou a rádiom. A čím som starší, tým viac spomaľujem, a skôr si začínam nahrádzať to, čo som zmeškal. Takže som viac tínedžer, ako keď som bol tínedžer. Starám sa akurát o svoju stravu a chrbát.
Podstupujete aj nejaké skrášľovacie procedúry? Aký máte na ne názor?
Čo presne máte na mysli? (úsmev). Plastickú či estetickú chirurgiu? Nič také som neskúsil. Ani to neodsudzujem. Jediné čomu venujem pozornosť je chrup. Dúfam, že mi vlastné zuby vydržia čo najdlhšie.
Aký ste v súkromí? Ako rád trávite voľný čas?
Náladový, občas mrznutý, ospalý, neupravený, presne taký, aký na obraze byť nemôžem, pretože som v práci. Hudba, knihy, varenie, príroda a zvieratá. Neviem si predstaviť život bez zvierat. Okrem komárov.
Máte nejaký nesplnený sen v kariére?
Pre vlastnú spokojnosť som si nikdy žiadny moderátorský sen nedával. Veľmi som túžil vydať kuchársku knihu, že sa mi podarili už tri, tým som odmenil vlastnú zvedavosť aj kreativitu.
Po čom v živote najviac túžite?
Zaspávať s pocitom, že všetci moji blízki sú práve v tejto chvíli zdraví, spokojní a že tak zostanú naveky.
Ako vnímate popularitu? Teší vás, alebo vám je skôr na príťaž?
Ak to nenazveme popularita, ale fakt, že ma ľudia občas spoznajú, tak asi už celkom normálne. Zlialo sa to s mojou existenciou, takže ak mi v lekárni alebo potravinách niekto niečo slušne povie, niekedy sa dokonca aj poteším. Ako pred pár týždňami mi pokladník v potravinách hovorí, že sa mu veľmi páči ako moderujem ten Talent. Vravím mu, že už štyri roky ho nemoderujem a on na to, prepáčte myslel som Superstar.