Dátum: 6. september
K vareniu mal podľa vlastných slov blízky vzťah už v časoch, keď s médiami začínal a o úspešnej moderátorskej kariére ešte ani nesníval.
Martina „Pyca“ Rauscha dnes skôr nájdete s hrncami a foťákom v kuchyni, než s mikrofónom na pódiu. Moderovanie síce nikdy definitívne nezavesil na klinec, no do veľkých televíznych projektov sa už dlhšie nepúšťal a v exkluzívnom rozhovore pre EMMU priznáva, že mu toto obdobie veľmi pomohlo.
Našiel sa v inej profesii, ktorá ho napĺňa, a to vo vymýšľaní zdravých vegetariánskych receptov, o ktoré sa delí prostredníctvom videí a kuchárskych kníh. Sám vydal úspešnú trilógiu Moje Jedlo a materiálu na štvrtú knihu má už tiež dosť. Verí, že sa jej fanúšikovia dočkajú v budúcom roku.
Martin, vždy si mal vzťah k vareniu? Alebo si túto vášeň v sebe objavil až neskôr, keď si si dal pauzu od moderovania a hľadal si nový spôsob uplatnenia?
Varil som aj v čase keď som s médiami začínal, začiatkom 90-tych rokov, teda keď som o moderovaní ešte ani nechyroval. Navyše som 5 rokov študoval na hotelovej akadémii, kde nechýbala gastronómia. Takže v mojom živote sa moderovanie pridalo k vareniu, nie naopak.
Sny o parených buchtách, šiškách, žemľovkách a dukátových buchtičkách sú pre mňa niečo ako denná gastro mora.
— Pyco
Sám si vydal niekoľko kuchárskych kníh – trilógiu Moje Jedlo. Keď si bol sám ešte kuchár začiatočník, varieval si podľa receptov a kuchárskych kníh, alebo si vždy rád experimentoval a vymýšľal si vlastné?
To ide akosi ruka v ruke. Chuť dozvedieť sa a ochutnať niečo nové ženie automaticky človeka k ďalšiemu zážitku alebo experimentu. Aj preto sa netočím v kruhu tradičných receptov. Dodnes rád skúšam nápady kolegov a navarím občas niečo podľa receptu. Ten, kto tvorí, by mal pravidelne odbehnúť na opačnú stranu – moderátor k divákom, tvorca receptov k variacim. Získate potrebnú perspektívu a vždy to pomáha posúvať sa vpred.
Ty si sám natáčaš a striháš kuchárske videá, fotografie do knihy si tiež fotil sám… Baví ťa aj táto technická stránka toho celého, alebo je to skôr „z núdze cnosť“?
Presne naopak. Toto bola moja najväčšia výzva a túžba učiť sa stále niečo nové. Aj keď máte určitý talent, predpoklad alebo estetické cítenie, pri foodstylingu a fotografovaní treba technické znalosti. Musíte sa ich postupne naučiť používať a potom ich aj spontánne uplatniť na pľaci. Učím sa permanentne nové veci a každý výstup vyžaduje kreativitu. To ma na tom najviac fascinuje a zároveň aj bude, keďže mám asi predstavu o tom, koľko toho ešte neviem.
Máš celý proces pod kontrolou a vo svojich rukách? Alebo ti niekto pomáha?
Od nápadu, cez vývoj receptúry, testovanie, fotenie, nakrúcanie videoreceptov, svietenie, foodstyling, hudobnú dramaturgiu, editovanie až po publikovanie je všetko one-man-show. Samozrejme, dalo by sa to celé absolvovať s malou produkčnou firmou, ale otázne zostáva, ako by to uživilo čo i len malý pracovný kolektív. Asi by ma nebavilo byť len pred kamerou, tam som strávil polovicu života.
Kde čerpáš inšpirácie na nové recepty?
Prakticky všade. Občas je to sezóna, prechádzka trhom, počasie, spontánna chuť na nejaké jedlo, inšpirácia od kolegov foodblogerov, kuchárske knihy, spomienky alebo komentár či otázka od niekoho pod mojím videoreceptom na sociálnych sieťach, kam chodím pre automatický feedback.
Venuješ sa občas ešte moderovaniu? Alebo si to nateraz úplne zavesil na klinec? Vieš si vôbec predstaviť vrátiť sa ešte do televízneho či rádiového sveta?
Moderujem súkromné akcie aj naďalej. Televízia mi občas chýba, ale ja som to nikdy zásadne neuťal v zmysle: „A odteraz moderovať nebudem!“. Pandémia tomu dala iný rozmer, pretože ponuky, ktoré prišli v tom čase, som zdvorilo odmietol, keďže som mal strach z masovejšej výroby. Pôvodne som si dal pauzu, keď som cítil, že ju potrebujem. A zároveň sa ku mne pár nadriadených nezachovalo férovo. Takže sa to všetko stretlo v správnom bode a čase. Prešlo pár rokov a veľmi mi to pomohlo.
Nedostal si ešte ponuku na vlastnú televíznu kuchársku show? A šiel by si do toho, keby tá ponuka prišla?
Takto koncipované to nikdy nebolo, ale zároveň to nie je nič, čo by svietilo ako nová inšpirácia. Pred kamerou som stál v Slovenskej televízii už od roku 2000 ako moderátor relácie o varení. Celé tri roky. Až potom prišlo moderovanie SuperStar. Ja sa dnes cítim skôr ako autor a video tvorca než moderátor relácie o varení. Mal som v pláne dokonca aj cestopis, ale pandémia všetko zmenila.
Pravidelne sa objavuješ aj v rebríčkoch najúspešnejších influencerov. Nakoľko sociálne siete ovplyvňujú tvoj život? A vieš si predstaviť svoju kuchársku kariéru aj bez sociálnych sietí?
Viem si predstaviť všetko. Narodil som sa v dobe, keď bol len telefón s ciferníkom zakáblovaný v strede bytu. Začal som pracovať v rádiu, keď sa rozbiehal internet. A dnes, keď internet tlačí a takmer formátuje samotné televízie, produkujeme všetci kontent pre malý displej. Ktovie, čo bude ďalej. Nikdy som však k svojmu publiku nemal bližšie ako teraz. To, čo robím, sa dostáva priamo k divákovi, čitateľovi či poslucháčovi bez potreby ďalšieho média a prispôsobenia obsahu. Objaviť sa v rebríčku obľúbenosti je silnou odozvou každej práce.
Si vegetarián, ale je ešte okrem mäsa nejaká potravina, ktorej sa pri varení vyhýbaš? Alebo jedlo, ktoré nemáš rád a ani ho preto nikdy nevaríš?
Akosi som nikdy nenastúpil na vlak tých sladkých hlavných jedál, takže sny o parených buchtách, šiškách, žemľovkách a dukátových buchtičkách sú pre mňa niečo ako denná gastro mora.
Nemáš v pláne presunúť svoju online a knižnú tvorbu aj do iného levelu a otvoriť si napríklad reštauráciu?
Milovať varenie, tvorba kuchárskych kníh či videí a prevádzka reštaurácie majú paradoxne veľmi málo spoločného. Aj počas štúdia som si niečo odpraxoval za barom, v kaviarni a na prevádzke. Mňa by to v konečnom dôsledku skôr uťahalo než bavilo. V živote potrebujem ísť cestou, kde cítim inšpiráciu a možnosť robiť veci preto, lebo chcem.
Pracuješ už aj na novej knihe alebo nejakom zaujímavom novom projekte?
Štvrtú knihu určite chcem, materiálu je dosť. Aktuálne riešim, či ju vydám v spolupráci s vydavateľstvom, alebo si na to trúfnem opäť sám, keďže akosi dlhodobo mi chýba akýkoľvek voľný čas. Ale snáď sa jej dočkáme v roku 2023.