Dátum: 3. jún 2009
K moderovaniu ho pred pätnástimi rokmi dotlačila Oľga Záblacká, ktorá ho nútila čítať hudobné správy v rádiu. Dnes patrí k najžiadanejším slovenským moderátorom a na nedostatok práce sa nemôže sťažovať. Na televíznej obrazovke sa objavuje len sporadicky, ale zato v najsledovanejších programoch. Jeho vášňou je hudba, cestovanie a varenie. Všestranne talentovaný Martin Pyco Rausch (31), aktuálne ako moderátor Eurovision Song Contest 2009.
S Eurosongom ste sa vrátili na pôdu STV, kde ste pred niekoľkými rokmi začínali ako moderátor v SuperStar. Mali ste aspoň malé déja vu?Neviem, či déja vu, ale určite som si spomenul, ako rýchlo viem vo veľkej budove plnej dverí a chodieb zabudnúť, odkiaľ som prišiel a kam sa mám vrátiť. Pekná symbolika. Snažím sa zdržiavať medzi bufetom, moderátorskou šatňou a štúdiom. Na dlhšie trasy potrebujem vždy sprievodcu. Vnútorne ma veľmi potešilo, s koľkým rešpektom ma ľudia v STV prijali, vážim si to a so štábom sa mi veľmi dobre spolupracuje.
Prekvapilo vás niečo pri tejto pesničkovej súťaži? Napríklad fakt, že sa neprihlásili kapely a interpreti ako IMT Smile, No Name, Katarína Knechtová, Zuzana Smatanová a ďalší? Nemal som predstavu, aká vzorka interpretov sa prihlási, ale zároveň som nečakal, že zoznam bude plný zlatých slávikov. Ani v iných krajinách sa na Eurovíziu nehrnú najpredávanejšie a najhranejšie mená, tie už majú cestičky k hranosti a vypredaným koncertom lepšie vychodené. Pokiaľ netúžia preraziť v zahraničí, Eurosong si nespájajú s väčšou výzvou. Británia je ideálny príklad.
Na pódiu pôsobíte vždy uvoľnene, žiaden stres. Aj sa tak skutočne cítite? Je to vrodená vlastnosť alebo ste si ju vypestovali? V strese som vždy. Niekedy mu venujem viac vnútornej pozornosti, ako treba a možno je teda uvoľnenie sprievodným znakom, sám neviem. Ja veľmi túžim vždy včas stáť na správnom mieste a pozerať do správnej kamery a až potom sa začínam zaoberať tým, čo treba povedať. Na Eurosongu mám za večer deväť vstupov a z každého hovorím asi tak do troch kamier. Občas mám v tom chaos, ale vzal som to ako skúšku svojej technickej zdatnosti, až sa mi to zapáčilo. (smiech)
Zniesli by ste čítačku, presne nalinkované slová? Nezväzovala by vás? Veľmi rád by som si čítačku aspoň raz v živote skúsil, len tak zo špásu, neviem aký je to pocit. Ale asi by ma vypískali. Keď som bol na cenách MTV, žasol som nad tým, že každý jeden umelec svetového rangu išiel z čítačky aj v prípade, ak mal povedať len dve vety. Celé publikum si text prečítalo skôr, ako ho niekto vyslovil do obrazu.
V jednom z rozhovorov ste povedali, že moderovanie neberiete ako povolanie, dokonca sa hovorilo, že s ním končíte. To je len bulvárne pravidlo, použiť do nadpisu iba polovicu vyslovenej vety. Ja som v lete minulého roka povedal, že s moderovaním končím na istý čas, minimálne jednu sezónu. Napriek tomu že ma moderovanie živí, považovať za dlhodobé či trvácne povolanie ho nemôžem, pretože to robím nárazovo a riadim sa verziou ponuka – dopyt. Keby som vzal za posledných päť rokov všetko, do čoho ma chceli, tak by som dávno nemal prácu. A keby som nevzal nič, tiež by som prácu nemal.
Ale asi každý moderátora robiť nemôže. To je ako v každom inom povolaní. Smetiar, učiteľ, právnik, lekár. Paradoxne, moderátorom sa môže stať každý z nich, naopak je to však už menej pravdepodobné. Myslím že pokiaľ niekto nemá výraznú rečovú chybu alebo mu nechýba výrečnosť, zvyšok je len na ňom.
Ako znášate celý adrenalín okolo priameho prenosu? Napriek tomu že je to najstresujúcejší faktor pre všetkých zúčastnených, dáva mi to skvelý pocit neopakovateľnosti. Preto sa snažím vyhýbať reláciám ktoré sa točia na záznam, kde vždy niečo nevyjde, vypadne mikrofón alebo sa niečo prihodí a treba ísť znova. Emócie a bezprostredné reakcie či improvizácia sa nedajú uveriteľne zopakovať, pokiaľ nie sú na pľaci len samí herci.
Viete vôbec niekedy poriadne vybuchnúť? Povedzme ako neriadená strela? Som Váha a v čínskom horoskope Had. Zareval som si možno len párkrát v živote, aj to len preto, aby som prekričal niekoho bezdôvodne kričiaceho. Ak ma niekto uráža svojou neprofesionalitou či drzosťou, zatváram sa, ak sa dá, vyhnem sa mu a nemám záujem s takým človekom komunikovať. Takže som skôr riadená strela s tlmičom.
Po rokoch strávených v brandži ste už zistili, čo u divákov najviac zaberá? Aké predpoklady musí mať dobrá šou? Štáb musí robiť s radosťou, režisér musí vedieť, čo chce a moderátori by mali zostať čo najviac sami sebou. Najdôležitejší je však aj tak obsah.
Vraj ste moderovanie Eurosongu mohli prijať aj vďaka tomu, že sa posunulo nakrúcanie filmu Fabrika smrti, kde máte hrať jednu z hlavných postáv. Už ste vôbec boli v rámci tohto projektu na pľaci? Všetko je v príprave. Ja som bol zatiaľ pre náročnejšie masky dvakrát na odliatkoch. Tváre a hrudníka. A scenár mám doma na stole.
Čo konkrétne tam budete hrať a aká je vaša postava podobná Martinovi Pycovi Rauschovi?Myslím že väčšina postáv je písaná na mieru hercom a nám nehercom obzvlášť. Myslím že nebyť iného mena, do istej miery môžem ísť sám za seba.
Máte aj vy podobnú partiu dobrých kamarátov, s ktorými chodíte po chatovačkách? Neviem, či mám veľkú partiu, ale hŕstkou priateľov by som to nazvať mohol. Chatovačku som naposledy absolvoval ešte v 90. rokoch, som rád, ak sa mi podarí zorganizovať priateľov napríklad tak, že nás je dosť na partičku pokeru. Pre zaneprázdnenosť, nielen svoju, sa venujem priateľom skôr individuálne.
Keď sme už pri filme, aký žáner máte najradšej vy? Obľubujem triler, psychologické témy a zamotané veci, keď je divák nútený premýšľať nad dejom a miestami nemá šancu stíhať. Taký film je potom vždy dobré vidieť znova.
Na akom dobrom filme ste boli v poslednom čase? Len počas vianočných sviatkov som sa dostal k starším filmom 28 Dní a 28 Týždňov. Nič som o nich nevedel a zostal som ako priklincovaný. To sú presne filmy, z ktorých sa idem zblázniť. Naposledy som si pozrel španielsky horor Reč a takisto som bol nadšený. A pokiaľ príde na romantickejšie témy, veľmi sa mi páčila snímka Mála Miss Sunschine. Komédiu si pozriem skoro vždy, keď sa v nej objaví Cameron Diazová.
Kolegyňa, ktorá s vami robila rozhovor pred pár rokmi, keď ste začínali v SuperStar, má Martina Pyca Rauscha zapísaného ako rodinne založeného človeka. Nejdem sa teraz pýtať na to, kedy si založíte rodinu, ale skôr na rodičov a súrodencov. Ako často sa s nimi stretávate, čo pre vás znamená rodina? Mám dvoch bratov a sestru. Najčastejšie vidím mladšieho brata, ktorý so mnou tvorí slobodnú a bezdetnú polovičku potomstva, veľmi dobre si s Braňom rozumieme. Starší súrodenci už majú rodiny a odsťahovali sa z Bratislavy a vidíme sa sporadicky. Rodičov navštevujem, ako často sa len dá, najmenej však raz do týždňa. So synovcami udržiavam takmer súrodenecký vzťah a chodím k mame na kávičku. My sme veľká rodina.
Aký ste syn? Snažím sa dať svojou prítomnosťou a správaním najavo, ako veľmi si vážim dvoch ľudí, ktorí celý život obetovali tomu, aby dobre vychovali štyri deti bez ohľadu na to, či bolo dobre, alebo zle a ja si v dospelosti kladiem otázku, či mali vôbec čas aj pre seba. Cítim obdiv a vďačnosť a dúfam, že rodičia tieto signály zachytávajú.
Moderátor je do istej miery vodcom celého programu. Mali ste v detstve povahu vodcu? Skôr naopak, sivá, tichá myška. Ale v puberte som za domom v Petržalke organizoval kamarátov vo dvoch nových hrách, ktoré sme si vymysleli, a zostavoval som pravidlá, rozhodoval som o víťazovi. Súťažné programy mi boli asi súdené. (smiech) Vodcom som nebol nikdy.
Mali ste nejakú povahovú vlastnosť, ktorá je pre lídra prekážkou? Nie som priebojný ani výrazný. Na čelo nejakej skupiny sa postavím, až keď mi všetci okolo dajú najavo, že to tak chcú. Ale aj vtedy mám obavy, že to nezvládam. Myslím, že som lepší radca ako líder.
Čo máte u vašich doma najradšej? Nachádzate tam vnútorný pokoj, teraz možno aktuálne – pokoj v duši? Doma je doma. Nikto z nás tu nebude večne. Keď som začal mať pred rokmi pocit že si neviem alebo nemám čas užiť života, začal som praktizovať trochu morbídnu predstavu: zobúdzam sa s tým, že už zajtra môžem skončiť vo vraku auta či inak a snažím sa žiť tak, ako by to mal byť posledný deň.
Celoživotné úspory ste kedysi investovali do svojho hudobného archívu, honoráre do cestovania i vzdelávania. Spojením posledných dvoch vecí vznikol váš študijný pobyt v Grécku a potom ste sa chceli učiť aj po španielsky. Črtá sa niečo podobné aj po Eurovízii? Napríklad študijný pobyt v Moskve, kde bude medzinárodné finále? Študijný pobyt bolo to najlepšie vypnutie, aké som od svojich 15 rokov urobil. A chcem to robiť pravidelne, moje IQ veru má kam rásť. Pôvodne som mal v pláne minuloročnú jeseň venovať španielčine v Španielsku. Jaro Bekr to má za sebou s rovnako skvelým pocitom ako ja zo svojho pobytu. Už som sa u neho informoval o podrobnostiach. Uvidím. Jeseň to istí.
Istý úsek vášho profesionálneho života patrí aj divadlu. Ešte pracujete ako hudobný dramaturg pre bratislavské divadlo Meteorit? Čo nové v ňom pripravujete? Momentálne sa presúva do finálneho štádia hra Richard III. od Shakespeara. Nemám ešte celkom utrasený názor, lebo ako hudobný dramaturg zatiaľ pracujem na jednotlivých fragmentoch a celú hru som ešte ani raz nemal šancu vidieť ani na skúške. Premiéru máme 28. marca, budem rád, ak sa príde ktokoľvek pozrieť. Našiel som záľubu v sledovaní divákov počas predstavenia.
Rád experimentujete? Ako kedy, ako v čom. To je debata k fľaške dobrého vína.
Dlhé roky ste vegetarián. Môže mať aj to vplyv na vašu relatívne vyrovnanú povahu? Tak to by som teda netvrdil. Ešte som nestretol človeka v znamení Váh, ktorý by sa cítil dlhodobo vyrovnaný. My tak na mnohých pôsobíme, ale opak je obyčajne pravda.
Čo je pre vás osobne alfou a omegou v živote? Energia.