„V Stredomorí som doma“

Zdroj: plus1den.sk/bajecna-zena
Dátum: 28. február 2008

Nerád hovorí o rodine, necíti sa dobre medzi cudzími ľuďmi a neľutuje, že sa nedostal na vysokú školu. Martin Pyco Rausch (30) si vždy myslí, že projekt, ktorý práve robí, je ten posledný. Čo bude robiť potom?

Budete účinkovať v novom seriáli. Ako ste sa k tomu dostali?
Režisér ma dlho, dlho prehováral.

A prehovoril?
Prehovoril. Nie je to žiadna veľká rola, len epizódna postava barmana v desiatom diele Mesta tieňov.

Na niečo väčšie si netrúfate?
S týmto režisérom možno aj áno. Robili sme spolu dve kampane pre mobilného operátora. Gejza Dizorz, to je jeho umelecký pseudonym, mi dôveruje a ubezpečuje ma, že takéto „herectvo“ zvládnem ľavou zadnou. Pre mňa je najdôležitejšie, s kým robím. Ani SuperStar by nebola úspešná, keby na nej nepracovali dobrí ľudia.

Bolo herectvo vždy vaším tajným snom?
Nemal som prirodzené herecké ambície. Keby ma nepresvedčili, že to vyjde, ani mi to nenapadne. Treba to skúsiť. Teraz účinkujem prvýkrát v klipe, hoci len na chvíľu.

Aj na to vás museli prehovárať?
Robím to zase kvôli ľuďom. Prečo nevyužiť to, že sa častejšie píše o tom, čo robí Pyco, ako o novom klipe nejakej neznámej kapely? Ľudia mi dali devízu, že ma majú radi, a ja tým rád niekomu pomôžem.

Preto ste sa zúčastnili aj na kampani proti rakovine prsníka?
Áno. A robím rád aj divadlo.

Ako herec?
Ako hudobný dramaturg. Môžem za to ďakovať SuperStar. Pred dvomi rokmi ma oslovil režisér Róbert Csontos, ktorý vôbec netušil, aká je moja skutočná práca. Dostal len referencie, že som robil hudobného dramaturga televíznych relácií. Stretli sme sa, jeho vízia realizácie hry sa mi páčila a teraz už chystáme ďalšiu – Bakchantky od Euripida budú mať onedlho premiéru.

Čo vám vyhovuje viac – byť na obrazovke alebo v pozadí?
V pozadí som to vlastne ja. Aj v rádiu som bol vždy viac redaktorom ako moderátorom. Vyhľadával som, zbieral, písal, nikdy som nemoderoval normálnu reláciu, okrem koncertu na želanie. Všetky ostatné boli zamerané na konkrétny hudobný štýl, ktorý som len odprezentoval.

Ako moderátora vás nechceli?
Ponúkali mi primetimy, ale v klasickom moderovaní som nevidel nič, v čom sa viem realizovať. Keby SuperStar bola o „lavórkach“, takisto ju nerobím. Bola o speve, a ten s hudbou súvisí.

Nechýba vám práca v rádiu?
Pri tom, aká je žalostná situácia v slovenských rádiách, nie. Jediné, ktoré sa dá počúvať a ktoré má aj poslucháča, je Rádio FM. Držím mu palce.

A čo FUN Radio, kde ste začínali?
FUN Rádio sa ničím nelíši. Hrá to, čo všetci, a moderátorov tam spočítam aj s náhradníkmi na jednej ruke.

Keď ste tam začínali, mali ste len šestnásť. Prišli ste a skrátka povedali, že tam chcete robiť?
Vtedy bolo FUN Radio lokálna stanica, ktorá sa cez deň napájala na slovenské vysielanie. Pracovali tam vysokoškoláci a ja som prišiel s tým, že mám odmalička napočúvané rakúske stanice, ktoré do Petržalky dosiahli, prehľad o tom, čo sa deje, viem prekladať správy z nemčiny a angličtiny a začal som si uvedomovať vlastný hudobný vkus. Bez nároku na honorár som niekoľko rokov pre rádio pracoval. Len z čistej pasie, popri škole.

A potom vás Oľga Záblacká dotlačila do moderovania?
Doslova.

Tým vám pomohla aj do telky.
Tri roky som robil relácie o varení a cestovaní, potom prišla SuperStar. Bolo tam akurát viac kamier a ľudí. Otvorilo mi to veľa možností, dostal som mnoho ponúk, z ktorých som 90 percent odmietol, lebo sa mi zdali nevhodné. Moderovanie mi „vysvätilo“ prostriedky na to, čo robím rád, hudobnú dramaturgiu a veci v zákulisí, o ktorých ľudia nevedia.

K hudbe ste mali vždy blízko. Ako ste sa ocitli na hotelovej akadémii?
Veľmi jednoducho. Spomedzi štyroch súrodencov som bol „dobrý žiak“, mal som stále samé jednotky. Mohol som si vyberať, ale v ôsmej triede mi pripadalo nespravodlivé, že sa musím rozhodnúť pre školu, ktorá ovplyvní celý môj ďalší život. Stredná škola podľa mojich predstáv musela trvať čo najdlhšie, aby som oddialil vojenčinu. Hotelová akadémia mala päť rokov, boli tam navyše tri cudzie jazyky a po treťom roku odpadla matematika a fyzika a vymenila ich ekonomika, turizmus a gastronómia, čo bolo pre mňa najzaujímavejšie.

Boli ste jednotkár, na vysokú ste ísť nechceli?
Chcel som, aj som si vyskúšal prijímačky. Bez prípravy som išiel na odbor prekladateľ – tlmočník. V tom čase ma však rádio už tak bavilo, že na vysokú nebol čas.

Nezatúžili ste to dohnať?
Nie, lebo spolužiaci, ktorí sa na školu dostali, ma ubezpečovali, že je to presne to, čo by ma nebavilo. Radšej sa naučím jazyk v danej krajine.

Aj angličtinu ste sa tak učili?
Učil som sa ju foneticky, gramatické chyby som postupne odstraňoval, ako som vstupoval hlbšie do jazyka. Vysokú školu som si spravil zo života, budem sa vzdelávať stále a rád. Po dvadsiatke prišli jazyky, teraz mám chuť vzdelávať sa v histórii a umení a v päťdesiatke budem mať možno toľko učiva v hlave ako po vysokej.

Nemrzí vás, že nemáte titul?
Nikdy mi nešlo ani o titul, ani aby som mal vysokú školu, ale niečo sa naučiť. Momentálne sa učím každý deň niečo nové. Akurát ma to stojí viac času a peňazí.

Skúsili ste si niekedy to, čo ste vyštudovali na hotelovej akadémii? Odpraxoval som si pár mesiacov v lete niekde v reštaurácii, neskôr na recepcii v hoteloch a ich zákulisí.

Nezaložíte si reštauráciu?
Zatiaľ nemám pocit, že by som mal. Podnikanie je práca na celý deň, týždeň a život a kým robím to, čo robím, nemá zmysel začínať niečo nové. Nemám chuť skončiť v nemocnici na infúziách.

Takže sa šetríte a nerobíte viac vecí naraz?
Kým funguje projekt v televízii, venujem sa mu naplno, potom sa snažím vypnúť a znova sa naštartovať. Akurát teraz som to trochu prehnal – po SuperStar prišlo divadlo, skutočne som oddychoval len štyri dni. Teraz príde Let’s Dance a ja už som unavený. A to je len marec.

Čo budete robiť, až v telke skončíte?
Zakaždým hovorím, že po tomto projekte už nič ďalšie nepríde, takže koniec sa len odďaľuje. Ale ešte neprišiel, takže neviem.

V SuperStar ste sa v priamom prenose pomýlili. Mali ste vtedy pocit, že koniec prišiel?
Ešte som nemal taký radikálny pocit. Bol som taký unavený, že som odkázal Ivane Kováčovej od Zdenky Prednej to, čo odkazovala Dominike Mirgovej. Veľmi ma to mrzelo.

Boli ste odmalička taký komunikatívny?
Keď moderujete, neznamená to, že sa túžite s každým rozprávať. Keď prídem do miestnosti plnej ľudí, ktorých nepoznám, nenadväzujem rád kontakty. Radšej sa rozprávam s tými, ktorých poznám. To mi zostalo odmalička a tiež aj to, že rozprávam veľmi rýchlo.

Je vám teda lepšie s jedným človekom ako s partiou?
Záleží na tom, koľkých z nich poznám.

Na dovolenky však nechodíte sám…
Na normálnej dovolenke – desať dní s cestovnou kanceláriou – som nebol už šesť či sedem rokov. Také zájazdy mi pripadajú ako organizované vylodenie tuleňov. Keď som niekam šiel, tak vždy za štúdiom a potom som tam ostal so spolužiakmi aj na dovolenke.

Kde budete dovolenkovať toto leto?
Let’s Dance sa skončí na konci júna a už na jeseň by sme mali mať ďalšiu hru v divadle, ktorá sa bude skúšať práve v lete. Budem mať dva-tri týždne na to, aby som sa zregeneroval. Mal som v pláne ísť do Španielska, učiť sa španielčinu. Nemám však ani základ, a tak by som tam musel stráviť podstatne viac času.

Páčia sa vám Španielky?
Páčia sa mi ženy s tmavými vlasmi a očami, zemito-ohnivé typy. Zbožňujem však piesne v španielčine. V minulom živote som musel mať stredomorské prepojenie – cítim sa doma v Grécku a k Španielsku inklinujem.