Dátum: 2008
Nie je bežné, aby sa obľúbené televízne tváre nechali spovedať svojimi fanúšikmi. Jeden z najžiadanejších slovenských starých mládencov Pyco, dokonca aj s novinármi komunikuje veľmi výnimočne. Stretnutie a paľbu otázok, ktorými ho pre www.maxiSuper.sk zasypal 16 ročný Števo z Popradu však neodmietol.
Ako pätnásťročný si vo Fun rádiu začal pracovať ako moderátor. Živil si sa niekedy aj manuálne?
Samozrejme. Chodil som na Hotelovú školu, kde sme mali každý týždeň povinnú prax. Dokonca som praxoval aj v niekoľkých hoteloch a reštauráciách, inak by som nedoštudoval. Dodnes si doma varím a myslím, že celkom dobre. Niektoré manuálne práce sú však rovnako krásne ako intelektuálne. Ja medzi nimi nerobím žiaden rozdiel.
V škole nám hovoria, že na to, aby sme mali takú slovnú zásobu ako ty, treba čítať veľa kníh. Koľko kníh si už prečítal?
Ako dieťa som knihy odmietal, pretože nás v škole nútili čítať a tým sa mi sprotivili. Ku knihám som sa dostal opäť ako 22 – 23 ročný a odvtedy som na nich závislý. Odmietal som autoritu, ktorá mi nakáže čo mám robiť, takže ma knihy začali baviť, až keď som si ich našiel sám.
Pre mnohých ľudí si idol, pre niekoho aj sexidol. Je to príjemný pocit, alebo ti to prekáža?
Neviem, komu by prekážalo byť sexidol. Nie je to síce niečo, po čom by som túžil, ale keď ma tak niekto volá, tak mi to len lichotí. Lepšie ako by mi hovorili,promo_m.jpg že vyzerám ako Rumburak.
Stáva sa ti, že ľudia na teba na ulici pokrikujú?
Občas nejakí teenegeri, ktorí to asi považujú za istý spôsob prejavu a to rešpektujem. Slováci sú inak slušní, nepokrikujú.
Vďaka SuperStar si sa stal rýchlo veľmi populárny. Ako ti chutí sláva?
Myslím, že to, čo sa stalo mne, nie je sláva. Ľudia ma spoznávajú rovnako ako niekoho, kto robí reklamu na konzervy, lebo je často v televízii. A ak to už niekto volá sláva, rozhodne nebola rýchla. Trinásť rokov som strávil v rádiu a potom sa objavili televízne ponuky. V rádiu som roky pracoval nielen ako moderátor, ale aj scenárista a dramaturg. Potom som odrazu prišiel do televízie povedať šesť viet a to si teraz ty nazval sláva.
To znamená, že SuperStar nebola tvoja najlepšia pracovná príležitosť?
Nie. Istého času som mal veľmi rád rádio. Až tak, že som nadobudol pocit, že kvôli tejto práci som sa narodil. Maximálne ma napĺňala. Ale komplexne po všetkých stránkach považujem za svoju najlepšiu príležitosť reláciu Cestuj s nami, ktorú som robil rok pre Slovenskú televíziu. Počas natáčania sme prešli celú Európu. Ja som režíroval, písal scenáre, moderoval, strihal, aj vyberal hudbu na podmaz. V súčasnosti robím hudobného dramaturga pre medzinárodný divadelný projekt v piatich jazykoch. Vyberať hudbu pre tieto predstavenia považujem za obrovskú výzvu. Táto práca si vyžaduje niekoho so skúsenosťami, na rozdiel od SuperStar, kde stačilo byť príjemný.
Kto ťa v SuperStar najviac zaujal? Komu si držal palce?
Z finálovej desiatky boli všetci fajn. Bol to veľmi dobrý výber spevákov. To, že teraz niekoho nespomeniem ešte neznamená, že som mu nefandil. Najviac som sa ale tešil, keď som na pódiu videl Dominiku Mirgovú a Martina Konráda. Ale aj Mambu. Je škoda, že vypadla už v prvom semifinálovom kole. Keby dostala šancu ísť ďalej, možno by si ľudia uvedomili, že vie spievať a aj profesne je už vytvarovaná. Bohužiaľ nedostala od Slovákov šancu. U Martina sa mi paradoxne páčil jeho spevácky prejav, za ktorý bol často kritizovaný. Mne sa páčia alternatívne britské kapely, ktoré majú na háku, že občas spievajú falošne. Nemám rád, školené princezné vo večerných šatách, takže kto chce hlasovať za Celine Dion, nech hlasuje za také slečny, ja počúvam RadioHead.
Koľko jazykov ovládaš? Po skončení prvej série SuperStar si odcestoval do Grécka učiť sa gréčtinu. Bavilo ťa to?
Bavilo ma to veľmi. Po prvej SuperStar som bol na trojmesačnom študijnom pobyte novogréčtiny a pred začiatkom druhej SuperStar som bol na dvojmesačnom študijnom pobyte. Ale to už bolo cez prijímačky na dvoch univerzitách. Mňa jazyky všeobecne bavia. Nemčinu som sa začal učiť už ako osemročný, hoci to za socializmu nebolo ľahké. Vôbec nebolo bežné, aby u nás ľudia rozprávali nemecky. Rozšírená bola iba ruština. Keď som sa ju v škole začal učiť, po nemecky som už vedel perfektne. Po anglicky som sa viac menej naučil sám. Keďže som od pätnástich pracoval, nebol čas na jazykové kurzy. Dnešní mladí ľudia majú luxus, že sa na základnej škole môžu učiť jazyky a frflú na to. Popritom je to to najlepšie, čo mohla táto generácia dostať. Ja sa snažím ďalej vzdelávať. O gréčtinu som už zakopol a tento rok mám záväzok, že chcem začať so španielčinou.
Ja som dnes kvôli stretnutiu s tebou vstával o piatej ráno a precestoval 500 kilometrov. Máš aj ty nejaký idol, kvôli ktorému by si to urobil?
Samozrejme. Keby som sa mohol stretnúť s niekým zo skupiny Muse, alebo Radiohead, bol by som ochotný nespať aj týždeň. Potom je tu ešte pár stredných a hlavných hviezd. Napríklad by som si rád pokecal aj s Madonnou. Tá by ale určite mala predsudky z novinára. Z hercov je to Nicole Kidman, alebo Meryl Streep. Ale aj hociktorí autori kníh, ktoré čítam. Nie je to o tom, kto čo dosiahol, ale hlavne, kto čo v sebe má.