„Sláva mi prekáža“

Tvrdí, že SuperStar nie je falošnou hrou a ak je umelinou, tak len takou, akou sú aj televízne noviny. Moderátor Martin „Pyco“ Rausch.

V pätnástich ste sa rozhodli, že pôjdete robiť do rádia. Musí byť človek exhibicionista, aby si na to trúfol v takom veku?
Exhibicionizmus bolo asi to posledné, čo som v tom čase v sebe mal, dokonca som ani netúžil robiť moderátora a v podstate dodnes to považujem za akýsi omyl. Mal som však šťastie, že v období mojich dvanástich rokov prišla revolúcia a pubertálny život sa mi začal už v takzvanej slobodnej krajine, čo ma istým spôsobom nasmerovalo k rádiu. Rástol som v Petržalke, z okien som videl na Rakúsko, ktoré bolo bližšie ako centrum Bratislavy, počúval som rakúske rádiá a pozeral rakúske televízie…

To ste si ale zrejme neuvedomovali, že ide o iný svet.
Nechápal som také veci, že keď šiel brat hrať futbal do západného Nemecka, tak potreboval papiere. Priniesol mi odtiaľ plechovku Coca-Coly a z toho som bol úplne paf. Na skrini som ju mal ďalších päť rokov. Nerozumel som, prečo môžem na ORF sledovať reláciu Wurlitzer, ktorá šla hneď po rozprávke Tom a Jerry. (smiech) Na pódiu tam skákala Madonna, Michael Jackson, do štúdia volali ľudia a pýtali si konkrétne klipy. U nás nič také nebolo. Čiže rozdiely som vnímal najmä v hudbe, pretože naši rodičia mali štyri deti, nechceli riskovať, a tak pred nami o politike radšej nehovorili. Vedel som len, že na ORF sú lepšie rozprávky aj klipy ako u nás. Politické rozdiely som ako dieťa nevnímal.

Kedy vám bolo jasné, že hotelovou akadémiou, ktorú ste vyštudovali, sa živiť nebudete?
Dodnes nevylučujem, že sa raz budem musieť k vareniu vrátiť. Pri prvom mojom moderátorskom kolapse sa zistí, že na to nemám, opadne o mňa záujem a budem sa musieť vrátiť tam, odkiaľ som prišiel. Pritom moderovanie v televízii považujem za slušné živobytie na to, že nemám ani vysokú školu. Preto si ho veľmi cením. Najmä fakt, že si svoj život organizujem sám. Ale jedného dňa to nemusí vyjsť a viem si predstaviť, že tu nebudem s vami sedieť, ale vás trebárs obsluhovať.

Nie je to skôr akási póza, ktorú si ako jeden z najžiadanejších moderátorov môžete dovoliť?
Ja viem, že to tak znie a počuť to od iného, tiež to považujem za pózu. Ale jednoducho to tak cítim. Taká Adela mi pripadá na moderátorku ďaleko fundovanejšia, ja som skôr jej sprievodca. Ona je skvelá, ja ani nie som príliš zhovorčivý, čo v tejto brandži nie je plusom.

Sám seba teda vnímate iba ako Banášovej doplnok?
To by som netvrdil. Ale pravdou je, že v rádiu som s ňou nikdy nemoderoval, pričom ona je najviac sama sebou práve v rádiu. V televízii z týchto koľají obaja vybočujeme, pretože v projektoch typu Superstar sa nedá príliš vykecávať, rozpitvávať téma, proste nemôžeme byť sami sebou. Je to dané tým, s kým tam hovoríme, prísnymi časovými limitmi a podobne. Televízia nie je naším moderátorským ja. V rádiu sme boli každý iný, pričom bolo jasné, že ja som skôr redaktor, ktorý pripravuje materiály, a Adela moderátorka.

Sláva mi prekáža

Mnoho ľudí sa zhoduje, že ste k sebe ako dvojica zapadli. Vďaka čomu?
Vďaka STV. (smiech) Ťažko povedať. Ona je úplne iná ako ja, ale zároveň sme si v niektorých veciach strašne podobní. Možno je to tým, že sme narodení tri roky a tri dni po sebe. Nechcem hovoriť za ňu, ale myslím, že tak ako ja, aj ona o sebe veľmi pochybuje. V zákulisí si teda musíme občas dohovárať, že „nebolo to až také zlé“. Okrem toho k nej mám strašný rešpekt a ona ku mne tiež. Dôležité je, že to nie je o pretekaní sa, kto z nás je lepší. Nie je nič horšie, ako keď sa chce niekto v dvojici pretekať a niečo dokazovať tomu druhému. Ak by sme sa nemali radi, bolo by to cítiť.

Nikdy ste teda ani podvedome necítili, že jeden sa snaží fungovať na úkor druhého?
Absolútne nie. Klamal by som, ak by som tvrdil niečo také.

Moderovali ste relácie o varení, neskôr o cestovaní. Popularita však prišla až so Superstar. Čo to s vami urobilo? Slávnym sa často točí hlava a zmenia sa na nepoznanie.
Pravdou je, že pri tých prvých reláciách ma nikde nikto a nikdy nespoznal. Superstar to síce zmenila, ale tá sláva je na Slovensku taká relatívna vec… čo ja viem… Asi to bude znieť ako veľké klišé, ale ja si to naozaj myslím. Vedel som, že ak dostanem šancu to moderovať, zmení sa mi budúcnosť, lebo za päť mesiacov zarobím toľko, čo v rádiu za rok a pol. Bolo mi tiež jasné, že v takom prípade nebudem uväznený v rádiu, čo mi vyhovovalo, pretože som sa v ňom už prosto nevidel. Dnes v ňom neviem existovať, lebo mi vnútorne nič nedáva.

Nebude to skôr tým, že v rádiu by vám dnes chýbala práve tá sláva, ktorú prináša obrazovka?
Zase to bude znieť, že sa tvárim a štylizujem ako zbytočne skromný, ale mne tá sláva skôr prekáža. Nerobí mi dobre, keď tu teraz sedíme, pozerajú na nás ľudia a vidia, kto som, vedia, ako sa volám, čo som robil v pondelok, že som sa rozplakal na obrazovke a podobne. Je to cena, ktorá sa platí za moju prácu, niekomu to možno robí dobre, ale mne nie. To, že ma spoznávajú ľudia na ulici, neznamená, že dostanem ponuku na moderovanie nového programu. Aby som ju dostal, musím dobre odmoderovať ten súčasný.

Popularita na verejnosti predsa zvyšuje šancu na ďalšie exkluzívne ponuky. Nie je skôr podmienkou?
Prečo som potom dostal moderovanie prvej časti Superstar? Veď som bol úplne neznámy. Riskli to s nami a zrazu sa tvrdilo, že sa narodili noví moderátori.

Nemám pocit, že by som musel na sebe nejako pracovať

Ako si vysvetľujete to, že vás označujú za dobrých?
Toto riešime s Adelou stále. Veď v tomto programe sú vlastne moderátori absolútne nepodstatní, takže nechápeme tie superlatívy, ktorými nás zahŕňajú. Ja nemám pocit, že by sme urobili čosi objavné. Otázkou je, či ja osobne vôbec som dobrý. Ja si to napríklad nemyslím. Podľa mňa som priemer, akurát som mal väčšie šťastie ako iní.

Takže čím to je?
Neviem. To je ako spýtať sa nejakej missky, prečo sa taká narodila. Nemám totiž pocit, že by som na sebe v tomto smere musel nejako pracovať. Proste len prirodzene rozprávame v prostredí, ktoré sa vytvorilo pre danú chvíľu. Režisér už na začiatku pochopil, že keby nám dal akýkoľvek scenár, budeme pôsobiť ďaleko horšie ako akákoľvek iná dvojica.

Čiže vaše vstupy sú len improvizáciou?
Máme dohodnutú základnú osnovu a režisér vsádza na našu prvotnú prirodzenosť, lebo vie, že len vtedy z nás niečo vydoluje. Keby sme sa mali s Adelou naučiť hotové vety alebo nebodaj dialógy, vyznelo by to umelo. Nechávajú to teda na nás a výsledkom je improvizácia. Nacvičené sú len pozície, kde musíme kedy stáť kvôli kamerám. Tie decká, ako nazývame súťažiacich, sú v strašnom strese a samozrejme sa pýtajú, aké im dáme otázky počas živých vstupov, takže im to aspoň naznačíme. Ale presne to nevieme ani sami.

Nestáva sa vám podvedome, že chcete vám nesympatického súťažiaceho znemožniť?
Nie, skôr naopak. Svoje sympatie alebo nesympatie nedávam najavo nikomu. Ako moderátor mám totiž dobrú možnosť manipulovať. Ale celá táto súťaž je o hlasovaní divákov a žilo by sa mi dosť zle s vedomím, že niekomu pomôžem alebo ublížim tým, ako ho predstavím v rozhovore. Snažím sa byť čo najneutrálnejší, i keď pochopiteľne – niečo vyznie vtipnejšie, niečo menej… Veľa závisí od reakcií dotyčných. Nikdy ani nikomu nehovorím, že je v súťaži mojím favoritom. Až keď vypadne. (smiech)

Kto bol ten, čo povedal, že Superstar budete s Adelou moderovať vy?
Keď ma zavolali na kasting, v tlači sa hovorilo o minimálne troch iných dvojiciach, takže som to považoval skôr za vtip a myslel som, že sa točí nejaká skrytá kamera. Ako tip ma dal režisérovi Peter Graus z projektu B3 s tým, že nech ma vyskúšajú, i keď s tým budem mať asi problém. Chceli neznáme tváre. Údajne mnou neboli nejako nadšení, režiséra museli presviedčať, že to mám byť ja. Z Adely najskôr urobili dvojicu s Brunom, mali pracovať v zákulisí a mne hľadali partnerku medzi modelkami. Keď som to s nimi skúšal, hovoril som si, že toto robiť nebudem, a bol som presvedčený, že si zo mňa robia len srandu a už dávno majú moderátorov vybratých. Keby sa to zostrihalo a niečím podfarbilo, bol by to skvelý silvestrovský program.

Team s Haberom som nežral, Rolincová bola bohyňa

Zaujímavé je, že na začiatku ste z vášho moderovania v rádiu neboli nadšení ani vy, ani kolegovia, dokonca vraj tiekli aj slzy. Čo sa zmenilo, že zrazu ste taký verbálne zdatný?
Ten úvod bol hrozný. Ja som moderovať ani nechcel, ale tlačila ma do toho Oľga Záblacká, ktorej som pripravoval materiály. Občas zahlásila, že „Pycko, ja toto neviem prečítať, urob si to sám“. Tak som to samopalovou metódou odčítal a ona tvrdila, že to je moja cesta, lebo tomu rozumiem viac ako čomukoľvek inému. Vstupy mi prerušovala otázkami, zrazu som už nebol taký rýchly, nútila ma čítať hudobné správy, ktoré som sám písal. Prebiehalo to tak, že som celé týždne trénoval smerom k stene, aby som si zvykol na vlastný hlas. Potom ma občas hodili do vody, keď mi kázali moderovať koncert na želanie a technik ma deptal komentármi, ako to robím zle, takže som po hodine odchádzal s tým, že toto už v živote nechcem robiť.

Akú hudbu počúvate?
Dostala ma Rihanna s Umbrellou. Tam to prosto vyšlo, je to matematicky vypočítaný hit, ktorý má refrén v správnej chvíli v správnej chytľavosti a so správnym pazvukom, ktorý si človek zapamätá. K tomu existuje pekný obal, ktorý to predá. Ja mám rád čosi takto komerčné od A po Z, o tom je popmusic. Preklopil som sa však aj na worldmusic, počúvam rôznu cigánsku balkánsku hudbu… Zaujali ma Bregović, Markovič, páči sa mi Nemec Shantel, ktorý to robí absolútne rádiovo komerčne, znie to ako CD, ktoré si prinesieme z dovolenky, a napriek tomu tam cítim čosi, čo tam má byť. Je to komerčné, ale také chytľavé… Keď počujem jeho Disko Partizani, idú mi ruky hore… proste žúrovací song.

Zaujímalo ma to z dôvodu, či spomeniete aj niekoho z poroty Superstar. Ako hodnotíte ich?
To mám hodnotiť porotu a prežiť do ďalšieho víkendu? (smiech) Paľo Habera bol idolom mojej sestry, kým neprešla na skupinu Bros a podobne. Brat počúval starý Elán a ja som takéto kapely odmietal. Mňa zaujímali superhviezdy typu Jackson a Madonna. Team som teda nežral, i keď som ho vnímal a poznal jeho hity. Viac ma však nezaujímal.

Laco Lučenič?
Keď som vyrastal, až tak veľa svojich vecí nerobil, vnímal som ho skôr ako spoluhráča Mira Žbirku. Najviac som asi registroval vtedy ešte Darinu Rolincovú, tá je odo mňa staršia tuším o štyri roky. Malé spievajúce dievča tu bolo len jedno, navyše s Karlom Gottom, takže som vedel naspamäť všetky jej texty, vedel som, kedy v klipe mykne hlavou… (smiech) Bola to taká bohyňa.

Koktanie je prosto smiešne

V médiách sa rozoberal smiech Paľa Haberu koktajúcemu mladíkovi na kastingu. Bolo to od neho férové? V tomto sa plne zastávam Paľa. Ani ten chlapec to predsa nebral ako nejakú traumu. Keď tam prišiel, nevedeli sme, že kokce. Keď vidíme koktanie vo filme, tak sa úplne prirodzene smejeme. Za to sa máme hanbiť? Je nám to proste smiešne, lebo obvykle rozprávame plynule. Od toho mladíka to najskôr neznelo ako koktanie… najskôr mu vyšiel z 2.jpgúst trikrát teplý vzduch, nevedeli sme, čo sa deje, a štáb sa, samozrejme, začal smiať. Cez slzy, lebo okamžite pochopil, o čo ide. Koktanie je ako akt jednoducho smiešne, i keď je asi nemiestne smiať sa priamo pred dotyčným. A Paľo sa mu aj ospravedlnil a vysvetlil, prečo sa smeje. Aj mne je koktanie smiešne, dokonca aj teraz, pritom netvrdím, že je to niečo, za čo sa niekomu treba vysmievať. Navyše sa to stalo v čase, keď sme pracovali dva dni v kuse od rána do večera, a vtedy všetci hľadáme spôsob, ako sa odreagovať, aby nám nešvihlo. Paľo už mal tiež dosť a prosto sa nevedel ustrážiť. Tomu chlapcovi to až tak neublížilo, videl som ho po tom všetkom a bol šťastný, že sa tam dostal.

Bulvár uvádza, že za moderovanie tretej časti Superstar dostanete milión. Je to pravdivá informácia?
Nie.

Nie je celá súťaž iba falošnou továrňou, produkujúcou umelých spevákov, teda čistá komercia s cieľom zarobiť?
Iste, komerčne je to úspešné pre všetkých zúčastnených. Ale ak si odmyslíte tú továreň okolo, výsledok je v poriadku. A nevnímam to ako falošnú hru, tobôž v dnešnej dobe. Väčšinou to totiž tvrdia tí, ktorí si tú cestu naozaj vyšliapali sami, ale tak to nie je. To je, ako keby ste teraz v rámci na Slovensku populárnej disciplíny „závisť“ povedali: Tamten XY je zlodej, lebo si vymyslel dobrý blog, mal na ňom brutálnu návštevnosť, predal ho niekomu za pár miliónov a teraz si žije dobre. A YZ, ktorý najskôr nasadil a potom okopával zemiaky, urobil z nich pyré a 11.jpgpredáva ho po desiatich rokoch od nápadu, je v poriadku, lebo sa živí poctivo. Ide teda o to, že v dnešnej dobe internetu to nefunguje ako kedysi, že ste na úspech museli čakať roky. Môžete si nahrať svoju muziku, dať ju na internet a o chvíľu ste hviezda. Televízia zase dokáže robiť hviezdy z ľudu, pretože im ponúka publikum. Sú ľudia, ktorí majú kapelu, celé roky skúšajú preraziť a nedarí sa to, tak prídu do Superstar. Napríklad Peter Cmorik, ktorý vedel, čo chce robiť, akú hudbu chce robiť a dnes sa nesťažuje. Ak to nejde inak, prečo to neskúsiť týmto spôsobom, tobôž ak mám naozaj talent?

Lenže talentov ako Cmorik, ktorí si dokážu skladať vlastný repertoár, je málo, zväčša je to len schopnosť dobre zaspievať karaoke a tam sa to končí.
Iste. Veľa závisí od toho, či potom dotyčný nájde na Slovensku autorov, schopných zložiť mu piesne, aké potrebuje. Ak by sa do súťaže prihlásil trebárs spevák z Radiohead, hneď ho pošlú domov, lebo si povedia, že toto je depresívne, zlé, jedno oko má inde, je štrbavý a podobne. Pritom Thom Yorke je jeden hudobný mág, ktorého môžem počúvať od rána do večera.

Lenže aj po skončení súťaže je víťaz podriadený biznisu, pretože je nútený v krátkej dobe pripraviť album, aby na ňom vydavateľstvo trhlo čo najviac.
Jasné, potom to už je čistý biznis, ale človek, ktorý do toho vstúpi, s tým musí počítať.

Nie je potom tá myšlienka zvrhlá?
Nie, lebo človek, ktorý podpisuje takú zmluvu, vie presne, do čoho ide. V tomto smere ho nečaká žiadne prekvapenie. Spevákovi musím uveriť Výsledkom sú ale CD, ktoré sú síce komerčne úspešné, ale ďalšie už nie a samotní speváci si za nimi príliš nestoja. S výhovorkami, že na debutový album dostali málo času. Otázkou je, či by tým spevákom bolo dnes lepšie, keby do Superstar vôbec nešli. A či by vôbec mali pre koho spievať. Tým nijako nespochybňujem ich talent. Smerujem k tomu, či Superstar nie je projektom, čo síce dokáže vyprodukovať dočasné hviezdy, ktoré rok zarábajú na večierkoch, ale prínos pre hudbu ako taký je minimálny. To zlyháva práve na faktore, že človek, ktorý dostane túto možnosť, nie je kombináciou autora, textára a šoumena. Superstar nemôže byť len spevák, ale niekto, kto sa vie aj predať. Napríklad Céline Dion považujem za dobrú speváčku, ale nemôžem ju zniesť, lebo jej neverím ani slovo. Pre mňa je to len chladná, dobre spievajúca žena. Madonna je zase zlá speváčka, ale verím jej každé slovo, i keď je to vďaka jej reklamnej kampani. Jej to skrátka zožeriem. U nás sa to akosi podceňuje. Spievať falošne pritom neznamená, že sa nedokážem predať. Skôr sa rozplačem alebo sa mi chlpy postavia pri niekom, komu na tom pódiu uverím. Dobrým hercom nie je ten, čo má šestnásť VŠMU po celom svete, ale ten, čo možno herectvo nikdy neštudoval, ale postavu hrá tak, že mu uverím, že je vrahom, lumpom, kýmkoľvek.

Nehrá pri tejto súťaži rolu najmä to, do akého obalu a pozlátky ten produkt zabalíte?
Pozlátka tam rozhodne je, ale vo vnútri musí niečo byť, nejaký repertoár. Je rozdiel, či tomu repertoáru uveríte, alebo ho niekto urobil len preto, lebo vyhral súťaž, niekto mu napísal text, niekto hudbu a on si povedal, že „snáď to bude dobrá pesnička“. Taká Rihanna to dobre zabalila a má úspech. Ak by som bol spevákom a mám chuť na niečo depresívne, určite nebudem spievať, že mám dobrú náladu, lebo svieti slnko a idem si kúpiť do obchodu mlieko. Musím spievať to, čo mi ľudia uveria, musia cítiť, že to nehrám.

Ako si vysvetľujete, že možno s výnimkou Cmorika a Prednej sa o finalistoch prvých dvoch častí Superstar vlastne ani nevie? Prečo tu nevznikla druhá Aneta Langerová? Kde je dnes Jaroš, Mikla, Štroffek a ďalší? Ak o nich počuť, tak často len v súvislosti s bulvárom.
To je rovnaké ako so všetkými ďalšími interpretmi, o ktorých sa dlhšie nehovorí. Proste nezaujal ich repertoár.

Tým sa ale dostávame k otázke, či Superstar naozaj neprodukuje umelinu.
Nie. Táto súťaž je v hudobnom priemysle iba urýchľovací prvok. Umelca limituje v tom, že po nej má nejaký čas nálepku a isté zmluvy, ktorými je viazaný. To je jediný defekt, ktorý ich obmedzuje. Ale do toho idú vedome a Superstar im ponúka skvelý odrazový mostík. Treba to využiť vo svoj prospech a ak to niekto zvládne, po dvoch albumoch sa pohodlne zbaví nálepky „superstaristu“ a bude mať vlastnú kariéru. Ako práve Aneta Langerová. Ja ju síce nepočúvam, ale cítim voči nej rešpekt. Ona je dokonalý príklad človeka, ktorý využil šancu a šiel do toho s jasným vedomím, čo chce robiť. Superstar je teda asi taká umelina ako televízne noviny.

Šoubiznis je zákerný. Nie je neférové hádzať do neho mladých, často nedospelých ľudí? Nedeformuje to ich osobnosť?
To sa nedá zovšeobecniť, môžete to hodnotiť len u jednotlivcov. Je rozdiel, či má súťažiaci pätnásť alebo dvadsaťpäť rokov.

Práve teraz tam však máte kvantum spevákov a speváčok pod osemnásť.
Iste, ak má niekto pätnásť, celé ho to môže výrazne zmeniť. Ale prihlášku podpisoval s tým, že rodičia museli súhlasiť. To je to isté, ako keď dáte dieťa v desiatich rokoch na vrcholový šport. Tam sa tiež mení život dieťaťa, vrcholová tenistka asi neotehotnie v osemnástich a podobne. Za tieto rozhodnutia zodpovedajú rodičia a celé je to o výchove. Náhla medializácia môže spôsobiť, že človeku rupne v hlave, ale to je riziko každého takéhoto projektu.

Rád sa na seba pozeráte v televízii?
Je to zvláštne, ale nahrávam si každú reláciu a pozerám ju kvôli sebe. Znie to narcisticky, ale o to tam nejde. Ak sa chcem zlepšovať, musím sa na seba spätne pozerať. Ako inak mám vidieť svoje chyby?

Na ktoré chyby ste už došli?
Už pätnásť rokov odstraňujem chybu, že rozprávam strašne rýchlo. (smiech) Hocikedy sa mi podarí zhltnúť nejaké dôležité slovo. Často, keď mám chuť spýtať sa veľa vecí v krátkom čase, zabúdam počúvať odpoveď. Stáva sa mi, že vediem rozhovor a myslím na niečo úplne iné, napríklad na to, čo musím ísť nakúpiť. Viem sa prepnúť a fungujem v zvláštnej galaxii. Na moderátora dosť chýb, nie?

Koľko ľudí sa podieľa na Superstar?
Štáb má niečo vyše sto ľudí.

Robili ste hudobného dramaturga pri Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej. Čo vás na tom láka?
To, že konečne môžem robiť niečo pre divadlo. Veľmi ma totiž priťahuje herectvo, akurát naň nemám žiadne vlohy. Hudba je jediný prienik, ako do divadla môžem vstúpiť profesionálne. Teraz robím s jedným režisérom, ktorý modernizuje starú grécku drámu na pomery súčasného sveta a vyslovene sa mu žiada mať tam človeka, ktorý pozná súčasnú hudbu. Aj Sen noci svätojánskej sa neodohrával v lese, ale v klube, takže tam musel byť niekto, kto tam vedel dať trochu hip-hopu, trance a podobne. Pre mňa to bola výzva a kreatívna práca. Mal som dokonca pocit, že som v živote nič lepšie nerobil.

Zástancovia pôvodných diel nemajú radi, ak sa upravujú na súčasné pomery. Načo je dobré modernizovať takého Shakespeara?
Nejde tam o snahu dielo vylepšiť alebo zhoršiť, ale zahrať to tak, aby ľudia cítili, že to je ich. Nikdy som niečo také nepovažoval za dehonestáciu pôvodných diel, veď aj texty a motívy, ktoré používame, sú reálne.

Ohľadne politiky som tupý

Čo si myslíte o našej politike?
Toto je zlá téma, nemám k nej čo povedať, lebo v tomto som na úrovni dvanásťročného chlapca. Politikom neverím, nerozumiem im a netuším ani, čo je pravica a čo ľavica. Keď sú voľby, neviem, koho označiť, a pýtam sa každého naokolo, koho ide voliť. Politika je pre mňa začarovaná planéta klamstva. Neveril by som jej, ani keby v nej bol môj najlepší kamarát. Je to odbor, v ktorom sa jedno myslí, druhé hovorí. Politické diskusie síce pozerám, ale len preto, aby som vedel, ako v diskusiách korčuľovať. Nikdy sa v nich nič nedozviem, a tak nad nimi žasnem. Priznávam teda, že v tomto smere som úplne tupý.

Vyskúšame – kto je u nás ministrom vnútra?
Netuším. (smiech)

Na politiku sa nepýtam náhodou. Manipuluje s ľuďmi. Nerobí však čosi podobné aj Superstar?
Rozumiem. Isteže ľudí manipuluje aj Superstar, ale v úplne inom zmysle. Ťažko to porovnávať. Superstar manipuluje emočne a nemyslím si, že ovplyvňuje verejnú mienku. Skôr masíruje vkus ľudí.

Pozitívne alebo negatívne?
Aj, ani.

Prosím?
Z toho sa nedá vybrať len jedno. Jeden súťažiaci môže vkus ľudí degradovať, iný zvyšovať.

Takéto projekty vždy spolupracujú s bulvárom. Je to pre úspech programu podmienkou?
Pre televíziu je takáto spolupráca nevyhnutná. Superstar sledujú milióny ľudí a tí žiadajú informácie. A bulvár žiada to, čo chce verejnosť. Je logické, že ľudia sa o tej súťaži rozprávajú, tobôž ak sa vysiela viackrát týždenne. Bulvár chce byť pri tom a prinášať informácie. To je uzavretý kruh.

Vy ste mali nejaký problém s bulvárom?
Nie som blondína z titulnej stránky, takže nie. Skôr ma hnevalo, že občas sa popísali klamstvá, aby sa niečo prikrášlilo, a podobne. Sám som sa dlhé roky snažil bez príslušného vzdelania tváriť ako novinár počas rozhovorov v rádiu a nikdy som sa hudobníkom nešpáral v súkromí. Chcel som byť korektný a myslím, že korektné vzťahy mám aj s dnešnými novinármi. Keď mi zavolajú, nebuchnem im telefónom, odpoviem im alebo sa ospravedlním. S nikým z tejto brandže nie som pohádaný, navyše chápem túto robotu, aj keď mi často kladú čudné otázky.