Dátum: 2005
Už ako pätnásťročný chalan prišiel do Fun rádia a ponúkol sa, že bude robiť hudobného redaktora. Potom sa však dal nahovoriť aj na moderovanie a niekoľko rokov zostával schovaný za anonymitou rozhlasového mikrofónu. Keď však Slovensko začalo hľadať SuperStar, získal ohromnú popularitu a stal sa miláčikom davu. Aj napriek mediálnej sláve však zostáva uzavretý do seba. Sám hovorí, že je váhavá Váha, rád vyhľadáva chvíle, keď je sám a súkromie si úzkostlivo stráži Martin „Pyco“ Rausch.
V čase, keď sa vysielala SuperStar ste zažívali veľký nápor fanúšičiek. Už to utíchlo? Alebo vám ešte stále vyvolávajú, zvonia pri dverách …
Našťastie, spolu so SuperStar tento jav pomaly opadal, až celkom zmizol, takže som neprišiel o ilúzie, práve naopak, tešil som sa na to.
Ale aj tak ste ešte často označovaný za sexsymbol. Teší to, alebo otravuje?
Tešilo by ma to, ak by to hovoril niekto, koho názor rešpektujem aj v inej sfére, alebo niekto v mojich očiach atraktívny. Ale nakoniec, je to tak individuálne a nemerateľné, že mi to je úprimne jedno. Kto je vlastne sexsymbol? Ten, koho vidíme upraveného v televízii, alebo na fotografii, alebo ten, kto sa ráno zobudí a pôsobí sexy? Ak by Salma Hayek či Christina Aguilera povedali, že som sexy, tak len tak ľahko nezaspím… .
Dnes síce patríte k najobľúbenejším moderátorom, ale vraj ste po tejto práci vôbec netúžili. Kedy sa to vlastne zlomilo a kto vás na tento nápad priviedol?
Neviem, kedy sa z redaktora stáva moderátor. Ja som sa až do Superstar cítil skôr redaktorom, výnimkou snáď bola iba televízna relácia o varení. Moderátor je pre mňa ten, ktorý sa živí tým, že rozpráva, niekedy aj o tom, čomu celkom nerozumie, len aby to divákovi spríjemnil. Stále sa cítim istejší v pozícii hudobného redaktora, ktorý nehodnotí a nebaví, ale posiela ďalej informáciu.
Mnoho vašich kolegov začínalo ako recitátori, či amatérski divadelníci. Aj vy ste boli takým typickým usilovným reprezentantom školy? Alebo naopak?
Učil som sa síce na samé jednotky, ale v ničom som školu nereprezentoval a už vôbec nie v recitovaní. Ja som bol vždy radšej tá tichá voda, šedý priemer a exhibicionizmus mi vlastný vôbec nebol.
Aké ste vlastne boli dieťa?
Bol som skôr samostatný až samotársky. Mal som taký vlastný svet a aj preto dnes občas vyhľadávam chvíle, keď môžem byť sám. Akosi mi to zostalo a regenerujem tak telo a ducha.
Kto vás v tom čase najviac ovplyvnil?
Najviac ma ovplyvnila mama, ktorá vychovala štyri deti, pracovala od rána do večera a odkedy som sa narodil, nepamätám si, žeby niekedy vôbec myslela na seba. A dodnes žijem na pleci s dušou mojej tety Márie, ktorá sa o mňa často starala, mala krutý osud a napriek tomu sa snažila dať mi všetok život a úctu k nemu.
Pohybujete sa síce v médiách, ale pritom ste pôvodne vyštudovali hotelovú akadémiu. Už v jej prvom ročníku ste sa však hlásili vo Fun rádiu. Trochu veľký skok, nie? Odrazu ste už netúžili byť hoteliérom?
Hotelová akadémia bola voľba najmenšieho zla. Mal som síce dobré známky, no gymnázium som nechcel. Túžil som mať v škole jazyky, geografiu, niečo zo sveta a zároveň som rád varil. Hotelovka mala päť rokov, čím som si o rok oddialil aj základnú vojenskú službu. Rádio prišlo prirodzene. Bavilo ma sledovať hudobné správy a hitparády, tak som sa v počiatkoch Fun rádia prišiel ponúknuť do kolektívu, kde bol o desať rokov vyšší priemer. A hneď ste tam zostali. Raz vás dokonca kdesi nazvali funrádiovským Matuzalemom, pretože ste tam strávili pekných pár liet.
Ako si spomínate na tie časy, keď tam robili Oľga Záblacká, Martin Nikodým, Petra Bernasovská, Vlado Voštinár a iní?
To boli moje začiatky, prekladal som správy a počítal hlasy do hitparády, a tak. Nebyť Olinky Záblackej, asi by ma nikdy nikto nedonútil posadiť sa aj pred mikrofón. Ona trpela aj za mňa len preto, že chcela zo mňa moderátora. Bolo to milé a dnes mi to príde až zarážajúce, ako veľmi som nechcel.
A práve vo „funku“ ste sa stretli s Adelou, s ktorou dnes tvoríte moderátorskú dvojicu. Pamätáte si na vaše úplne prvé stretnutie? Čo ste si vtedy o nej mysleli?
V tom čase som sa po trojročnej pauze vrátil do Fun rádia a keď som sa prešiel zrenovovanými priestormi, vrazili sme do seba. Poznal som len jej hlas a páčilo sa mi, ako moderuje. Také niečo predtým v rádiu nebolo. Keď som ju uvidel, mal som pocit, že ma nemá rada. Ale ona ani netušila, že som tam kedysi pracoval.
A aký máte na ňu názor dnes?
Adela je nekonvenčná a unikátna. To ju stavia do samostatnej kategórie a pravdupovediac neviem, či sa k nej niekto v tomto smere priblíži. Vo vnútri je však ďaleko viac krehká a citlivá, než pôsobí aj médiami vytváraný obraz. Mne na nej vyhovuje práve fakt, že aj ona je v znamení Váh a často o sebe pochybuje, to máme spoločné. A každý z nás potrebuje občas kolegom nakopnúť.
Hoci mediálnu „slávu“ vám priniesla až SuperStar, na obrazovke ste boli dávno predtým. Bavila vás relácia o varení, ktorú ste kedysi uvádzali?
Bola to škola a moja prvá ozajstná šanca. Relácia nemala žiadne promo, pričom každý pondelok v primetime urobila slušné čísla, no to bolo za starej STV. Varenie ma baví a keď si mnohí mysleli, že nemám páru, o čom rozprávame, ja som sa v tom vyžíval ako ryba vo vode. Moderátorsky to ale asi nebol bohvieaký výkon.
Aj v súkromí rád a často varíte. Čo najradšej?
To je zložitá otázka, ale odpoveď znie – všetko bez mäsa. Spektrum dostupných potravín je veľké a fantázia tiež. Rád experimentujem.
Čo si navaríte, to si aj zjete? Ako to, že to na vašej postave nenecháva následky?
Už celých 12 rokov nejem mäso, športujem, hýbem sa a keď sa nejaké to kilo pridá, jem menej. Všetko je to o pohybe, stravu mám úplne v poriadku.
Stravu áno, no je aj váš celkový životný štýl taký vzorný, ako býva u vegetariánov? Staráte sa o seba zodpovedne?
Tak to nie. Neviem sa zbaviť cigariet, chutí mi vínko a rád sa bavím. Ale nechcem ísť do hrobu s pocitom, že som si odopieral úplne všetko.
Vo vašej práci je potrebný istý imidž. Aj vy si ho pestujete?
Nie, imidž si nepestujem, to robia šaty a scéna. V súkromí chcem denne džínsy a tričko plus tenisky. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že už tri mesiace si aj sám strihám strojčekom vlasy a nechodím ku kaderníkovi.
Moderovanie je však prácou len na určitý čas. Kde sa vidíte v budúcnosti?
Postupne sa uberám cestou, ktorú som nikdy neplánoval. Moderovanie som v pláne vôbec nemal, ale momentálne mi to vyhovuje, keďže ma to uživí. Rád by som však v budúcnosti pracoval s ľuďmi, niečo so vzdelávaním, cestovaním a tak. Isté predstavy mám, ale o tom je v súčasnosti zbytočné hovoriť. Najbližšie dva roky ešte moderujem, kým sa neopozerám už celkom.
Všade sa hovorí o skvelých moderátorských platoch. Dá sa z toho naozaj žiť na vysokej nohe?
Neviem, čo je to žiť na vysokej nohe. Ja zarábam doslova sezónne, keď mám reláciu a peniaze utrácam postupne v čase, keď som bez príjmu. Všetko, čo som zarobil na televíznom moderovaní, som už minul na cestovanie, školu, čiastočne splatenie hypotéky a bežné výdavky. V porovnaní s mladými ľuďmi v mojom veku to pre niekoho možno je „vysoká noha“.
Ste známym hudobným fajnšmekrom. Aká hudba je vám najbližšia?
To sa v podstate mení z roka na rok, ale aktuálne mám skôr rád interpretov, ktorí sú u nás menej známi. No dnes som počúval Tori Amos, Feist, Koščovú, Radiohead, Ninu Simone a Basement Jaxx.
Máte obľúbencov aj zo slovenskej hudobnej scény? Koho a prečo?
Jednoznačne skupinu Para. Ale teším sa na to, ako Jana Kirschner ukáže svetu, kde je Slovensko.
Sledujete aj hudobnú dráhu bývalých súťažiacich zo SuperStar?
Sledujem ich prostredníctvom médií. Dodnes si stojím za tým, že Katka Koščová nahrala milý album, ktorý rád opakovane počúvam a je mi ľúto, že jeho náladu úplne zatienila nálepka zo SuperStar. A teším sa na album Márie Bundovej.
Precestovali ste mnoho krajín. Čo vám cestovanie dáva?
Reštartovanie, regeneráciu, oddych a energiu. Som nesmierne rád, že môžem žiť v čase, keď cestovanie už nie je ilegálne a nikto ma neväzní v rodnej krajine. O to radšej sa potom vraciam. Cestovanie je však dobré aj na uvedomenie si vlastnej lokálnej „malosti“, ktorá niekedy Slováka núti zbytočne sa udierať do hrude.
Kde sa vám najviac páčilo?
Najviac? Grécko a Portugalsko. No očaril ma aj Berlín. U mňa však nie sú dôležité ani tak pamiatky, ako skôr nálada a ľudia. Preto je veľmi individuálne, aký mám pocit z daného miesta a závisí od toho, kedy a kam idem a koho stretnem.
V ktorej krajine by ste bez váhania zostali žiť?
Nad tým som už veľakrát bezvýsledne premýšľal. V Grécku som počas štúdia na škole prežil už zopár mesiacov, ale povedať, že niekde dokážem zostať navždy, je pre Váhy, ako som ja, príliš definitívne vyhlásenie.
Kam sa najbližšie chystáte?
Teraz nikam, budem pracovať a práca nepustí.
O rok budete mať tridsiatku, niektorí vaši rovesníci sa už usadili, no vy sa na verejnosti vôbec neobjavujete so žiadnou láskou… Je za tým nedostatok času, alebo ste ešte nenašli tú pravú?
Odpovedali ste si vlastne sami: na verejnosti sa neukazujem. Teoreticky, ak by som sa už oženil a čakal s partnerkou prvé dieťa, ani o tom nikto nemusí vedieť. Nemyslím si, že by taká informácia nejako zlepšila, či zhoršila môj plánovaný moderátorský výkon. Zatiaľ neinklinujem k vzťahu s celebritou, čím aj klesá úroveň medializácie môjho súkromia.
Takže rodinný krb, detičky, prechádzky s kočiarikom, vás ešte nelákajú?
Tento typ plánovania prináša neraz sklamanie, takže sa mu vyhýbam. Život plynie a zatiaľ zo spomínanej tridsiatky strach nemám.