Dátum: 23. august 2007
Onedlho ho zasa budú plné obrazovky, už niekoľko týždňov naplno zaberá v tretej sérii SuperStar. Moderátor Martin Rausch, ktorého všetci poznajú ako Pyca, nežije len hľadaním speváckych talentov
Ste jedna z tvárí kampane Avonu v boji proti rakovine prsníka. Prečo sa angažujete v tejto oblasti?
Vnímam to už dva roky ako prirodzenú reakciu na televíznu prácu. Obsadili ma do sledovaného projektu SuperStar, čo spôsobilo čiastočné vystúpenie z anonymity. Netúžil som na seba pritiahnuť pozornosť, no len čo mi ju začali ľudia venovať, považoval som za najužitočnejšie využiť ju v prospech niečoho dobrého. Možno niektorá moja fanúšička, tínedžerka či žena, ktorá si prečíta tento rozhovor, usúdi, že je dôležité dať sa preventívne vyšetriť a predchádzať tak rakovine. Ak to urobí aspoň jedna, už vtedy to pre mňa má zmysel.
Vy sám ste poriadny pacient, chodíte na preventívne vyšetrenia?
V októbri ma čaká tridsiatka a k nej si darujem kompletné vyšetrenie.
Máte osvedčený recept na to, ako „zrušiť“ únavu a nepoddať sa stresu?
Únavu ľahko zrušíte každodenným aktívnym pohybom v kombinácii so životabudičmi ako čerstvé ovocné a zeleninové šťavy. Ak mám možnosť, nejedávam raňajky, obedy ani večere. Ujedám počas dňa a varím nárazovo. Takže niekedy mám v chladničke aj štyri druhy hotových pokrmov a ak som dlhšie nevaril, tak si niečo ukuchtím za pätnásť minút. Keď už raňajky, tak výživné, čaje a kávy sa snažím piť až neskôr. Nie vždy to zvládnem ustriehnuť.
Rád cestujete, kam ste sa vybrali po druhej sérii speváckej súťaže SuperStar?
Bol som sa pozrieť v Londýne, vo Francúzsku, Nemecku, Dánsku, Rakúsku, Grécku a v Čechách. Myslím, že to je všetko.
Čo vás v zahraničí najviac oslovilo?
Všade to bolo niečo iné. Keď mám dosť času a prostriedkov, vždy vnímam cestovanie ako zdravú formu reštartu. Človek si pri ňom prečistí nielen peňaženku, ale aj mozog. Niekam si idem oddýchnuť, naopak, inde vycestujem v strese na niekoľko dní na nejaký koncert, je to rôzne. Najradšej mám neplánovaný výlet, ktorý sa akoby náhodou predĺži. Naposledy som tak zostal v Čechách a v Nemecku, z niekoľkých dní boli takmer tri týždne a vrátil som sa čerstvý ako z kúpeľov.
Keďže veľa cestujete, dbáte aj na rady lekárov a dávate sa zaočkovať? Dávate si v cudzine viac pozor na jedlo? Našťastie mi zdravie slúži tak, že som od strednej školy nemal nič vážnejšie ako chrípku. Dbám iba na to, aby som neprechladol, potom mi totiž hrozí „vyradenie z prevádzky“ pre kríže a chrbát. Trikrát som si zažil zlé situácie, raz som mal problém pohnúť sa aj na posteli. Bol to výsledok vyčerpanosti, stresu a prechladnutia. Od toho dňa sa snažím žiť pokojnejšie, chrbát zatiaľ poslúcha, trénujem ho športom. Očkovanie zatiaľ nebolo potrebné, keďže príliš exotické destinácie veľmi nevyhľadávam, som skôr európsky turista.
Mali ste nejakú nepríjemnú skúsenosť s ochorením v zahraničí?
Keď som nakrúcal cestovateľský magazín v Tunisku, po druhom dni som dostal črevnú chrípku a zvyšok pobytu som vylučoval bez prestávky a varovania všetkými telesnými otvormi. Zoslabo som tak, že som nevedel zliezť z postele, no nakoniec som aj tak nakrúcal priamo na Sahare amedzi škorpiónmi. Keby sme nemali kameru, veľa by som si z toho nepamätal. Najviac ma mrzelo, že som potom musel jesť celý týždeň varenú ryžu, kým na stole boli miestne pikantné špeciality.
Ktoré krajiny sú vaším cestovateľským snom?
Odjakživa ma fascinuje Japonsko, všetko, čo som sa o ňom dozvedel, má ďaleko od nášho normálu a jedného dňa by som tam rád vycestoval. Chce to však veľa plánovania, úspor i trpezlivosti. Už viac ako desať rokov snívam o Švédsku. Nikdy som sa oň nezaujímal, ale v prípade Štokholmu mám také nutkanie, ako keď niekam idete a neviete prečo. Veľmi ma to tam ťahá.
Počula som, že sa ľahko učíte jazyky. Ktoré ovládate?
To som nikdy nepovedal. Učím sa v rámci možností a myslím, že som veľmi pomalý žiak. Hovorím po anglicky, trinásť rokov som sa drvil nemčinu, ustúpila však do absolútne pasívnej znalosti. Preložím z nej dosť, ale keď začnem rozprávať, tlačí sa mi na jazyk pri každom slove angličtina. Z ruštiny si veľa nepamätám a gréčtinu mám na úrovni malého dieťaťa, ktoré sa chystá do školy. Takže keď to zhrnieme, dohovorím sa po anglicky.
Máte imidž sympatického mladého muža, ktorý stojí pevne na zemi a nehrá sa na hviezdu, sláva s vami nemlátila, nevyrábali ste škandály. Vďačíte za to výchove? Ja mám niekedy pocit, že ani nestojím, nieto ešte pevne a na zemi. Hviezdami nazývam ľudí, ktorých neskonale obdivujem a ich meno verejne rezonuje. V podstate na to odpovedať neviem, pretože sa chcem vyhnúť akémukoľvek klišé. Vyštudovali ste hotelovú akadémiu, vaši rodičia pochádzajú z Dolnej Krupej, viete robiť aj typické jedlá z trnavského regiónu, napríklad lokše? Lokše zvládnem, aj keď som ich doma nikdy nerobil, pretože nemám plynový sporák s platničkou či priamo originálnu piecku, na ktorej by som ich mohol pripraviť. Klasické hodové lokše väčšinou nejedávam, pretože ich natierajú obyčajne živočíšnym tukom alebo masťou. Pravdupovediac, ani neviem, či sa Dolná Krupá v niečom špeciálne v rámci gastronómie odlišuje od celého regiónu, je to skôr bežná kuchyňa západného Slovenska. Osvojil som si niektoré recepty mojej mamky, je výborná kuchárka, nebojí sa nového a zostáva verná aj tradíciám.
Čo je vaša špecialita vo varení? Stále odolávate mäsu?
Mäsu neodolávam, skrátka som ho prestal jesť a v tom je asi hlavný rozdiel. Neviem si dlhodobo odopierať či zakazovať veci, ktoré mi chutia. Mäso nikdy nepatrilo medzi to, čo som jedával rád, a v surovom stave sa mi mierne protivilo. Svoje urobila aj hotelová akadémia, kde sme raz do týždňa varili celé obedové menu a odšľachovanie či porciovanie mäsa mi skôr pripomínalo pitevnú prax nadšeného veterinára. Špecialitou je možno len to, že varím bez mäsa, milujem olivový olej, čerstvé suroviny, jednoduchú a rýchlu prípravu jedál.