Dátum: 22. január 2005
Vtipný moderátor a najnovší idol slovenských dievčat trávi voľné chvíle v kuchyni, má rád svoju kolegyňu Adelu a pre SuperStar nemá vôbec čas na lásku.
Bol to zámer, alebo náhoda, že trojicu moderátorov SuperStar tvorí veselý trojlístok z Fun Radia?
Neviem, či mal niekto z kompetentných tento zámer, ale pre mňa to bola jedna veľká náhoda. Úprimne, myslel som si, že sa na to veľmi nehodím, ale keďže som SuperStar veľmi dobre poznal, na konkurze som sa predviedol tak, akoby som to chcel sám moderovať. Vyšlo to. Adela bola zase na castingu pre moderátorskú dvojicu do zákulisia. Nakoniec sa všetko zmenilo do dnešnej podoby. O to viac som sa potešil.
Čo vám najviac imponuje na Adele a čo obdivujete na Brunovi?
Adela je pohotové, aktívne a inteligentné žieňa, ktoré ma presušeným humorom fascinovalo, už keď som ho prvýkrát počul z rádia. V slovenskom šoubiznise ju bez premýšľania vyhlasujem za najlepšiu či najosobitejšiu moderátorskú postavu. Bruno je zas veľký estét a dokonale americky chápe zmysel šoubiznisu.
V Slovenskej televízii ste začínali s kuchárskou čiapkou v relácii Menu. Ako často sa zdržiavate v kuchyni?
Trávim tam 90 percent času, pokiaľ som doma a nespím. Obývačku s kuchyňou predeľujem len barovým pultom, ktorý je zároveň pracovným miestom. Takže ak pri písaní na počítači potrebujem pomiešať polievku či niečo vybrať z rúry, stačí, ak sa nakloním zo stoličky. Pri plánovaní bytu to bol jeden z mojich zámerov – uľahčiť si pohyb v priestore. Varím veľmi rád. Ak sa mi podarí urobiť si napríklad voľnú sobotu, pozvem niekoho k sebe, idem nakúpiť, vyváram a potom hostím. Vnímam to ako aktívny relax.
Prechádza vám láska cez žalúdok?
Láska mi cez žalúdok nikdy neprešla. Dokonca keď som bol zamilovaný, jedol som menej. Nálady a ročné obdobia ma však zvyknú poriadne prevetrať. Najmä v lete, keď mám viac pohybu, spotrebujem toho naozaj dosť. Dobre sa najesť a vychutnávať – to vie potešiť žalúdok aj dušu.
Vyštudovali ste hotelovú akadémiu – chceli ste skutočne pracovať v tejto oblasti, alebo to bola len z núdze cnosť?
Z núdze cnosť len v tom zmysle, že som pre seba nenašiel lepšiu školu a gymnázium ma nelákalo. Akadémiu bolo treba študovať päť rokov, chcel som maturovať starší, dospelejší, schopnejší sa správne rozhodnúť, čo ďalej. Lenže medzitým do môjho života vstúpilo rádio a úvahy o kariére hoteliéra či o sprevádzkovaní vlastnej kaviarne alebo cestovnej kancelárie veľmi rýchlo upadli do zabudnutia.
Kto vás v živote najviac ovplyvnil?
Mama mi je dodnes vzorom svojou pokorou a čestnosťou, takisto nebohá teta Mária, ktorá ma naučila ľudskosti a večnému optimizmu, spomienky na ňu si ponesiem až do hrobu. Ak existujú strážni anjeli, tak ona bola a stále je tým mojím.
A pokiaľ ide o profesionálny vplyv?
Za to, že som moderátorom, môže Oľga Záblacká, snahu rozprávať spisovne a artikulovať mi vštepovala Eva Žilineková, za prechod do väčšieho televízneho projektu vďačím producentke Eve Poldaufovej. Preto by som rád poďakoval všetkým menovaným a ženám všeobecne. Muži ma neovplyvnili.
Do Fun Radia ste nastúpili už ako 15-ročný. Spriatelili ste sa s mikrofónom okamžite?
Nie, ani som o to nejavil až taký veľký záujem. Ja som chcel byť pri hudbe, s hudbou a posielať ďalej informácie. Fascinovalo ma to odmalička a je to tak dodnes. Neskôr som pochopil, že chcem byť redaktorom, ktorý by poskytol poslucháčom to, čo mne ako poslucháčovi chýbalo. Moderátora chcela zo mňa robiť Olina Záblacká, ktorá ma v nahrávacom štúdiu Fun Radia posadila pred mikrofón a nútila ma čítať. Dodnes nezabudnem, ako sa kolega Arieli vtedy chytal za hlavu so slovami: „Z toho moderátor nebude!“
Pri práci v rádiu a zároveň v televízii je človek v jednom kole. Zostáva vám čas na partnerský život?
V mojom prípade nie, lebo aj bez televízie som mal hektický život, a preto som rád reagoval na všetky ponuky manželského či sexuálneho spolužitia v zmysle: Ďakujem, ale verím tomu, že osud mi do cesty pošle tú správnu príležitosť. Takže partnerský život momentálne nemám.
Na druhej strane – vraví sa, že bez práce nie sú koláče. Pri svojom pracovnom nasadení máte zrejme koláčov dosýta… Čo si dopriavate a na čo najviac míňate?
Časom sa to mení. Posledné roky veľa nemíňam, ledva som splatil auto, a ďalšie roky mám na krku splácanie bytu, takže sa k utrácaniu staviam triezvo. Sezónne nakupujem oblečenie. Mám veľa tašiek a míňam vo veľkom na potraviny a také malé radosti. Keď cestujem do zahraničia, kupujem často knihy a hudbu. V posledných rokoch som najviac investoval práve do cestovania. Vždy uprednostním letenku pred niečím hmotnejším.
Čoho sa nikdy nenabažíte?
Práve hudby a cestovania. Veľmi rýchlo som pochopil, že váľať sa ako tuleň na pláži vzdialenej 20 metrov od hotela, do ktorého ma priviezla cestovka, nie je nič pre mňa. Vďaka tomu, že som mladý a bez záväzkov, mohol som vycestovať na vlastnú päsť, kam som chcel a limitovali ma iba financie. Dnes mám veľa priateľov v rôznych kútoch Európy a tak ako ja u nich, aj oni majú u mňa vždy dvere otvorené.
Hudba hrá vo vašom živote dôležitú úlohu – viete spievať, tancovať či hrať na nejakom hudobnom nástroji?
Spievam výborne… keď som sám za volantom. Inak by som svojím spevom nepostúpil v Superstar ani z prvého kola. Tancujem rád, vnímam to ako športovú zábavu, pomýšľal som dokonca aj aktívne sa tomu venovať. Už je neskoro. A mojím najväčším komplexom je práve fakt, že neviem hrať na žiadnom hudobnom nástroji. Dúfam, že do dôchodku to zmením. Ak nie, mám čo robiť na staré kolená.
Kedy hudbu nepočúvate?
Keď spím.
Máte rád zimu?
Narodil som sa v októbri, takže čiastočne áno. Prekáža mi len fakt, že slnko svieti iba pár hodín, ak sa vôbec ukáže. Keď je treskúca zima a svieti slnko, mám zimu rád. Radšej mrznem, než sa potím.
Médiám toho o svojom súkromí veľa neprezrádzate. Čo by sme našli, keby sme otvorili vašu tajnú skrinku?
Nič. Neviem, prečo každého najviac zaujíma to, čo nemám. Skutočne žijem pre prácu a nemám vám k tomu viac čo povedať. Rodinu do superstarovského kolosu nezaťahujem, má predsa právo na súkromie a ja nemám tendenciu ani predpoklady živiť bulvár len tým, že som.