Rozhovor s Pycom

Pyco poskytol zaujímavý rozhovor pre portál akademiakrasy.sk. Na ukážku uverejňujem krátku časť rozhovoru:

 

Skvelý moderátor, ktorého poznáte pod pseudonymom Pyco. O svojich moderátorských kvalitách presvedčil už viackrát. Že je najlepší moderátor, to vieme. Že je milovník Grécka a mačiek, to vieme tiež. Vieme však aj to, že je skvelý kuchár. Presvedčilo nás o tom jeho jedlo. Teda MOJE JEDLO 1 aj 2. Bude aj 3ka? Aj to sme sa spýtali silno variaceho Martina Pyca Rauscha :)

V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať za rozhovor, pretože „dostať „sa po Vás nie je jednoduché :) Pri vašej pracovnej vyťaženosti máte čas aj na relax? Akú formu relaxu uprednostňujete?

Nemyslím že by som bol viac vyťažený ako iní pracujúci ľudia. Len tú aktivitu vidno verejne, takže vzniká občas dojem, že idem bez prestávky. Zdravie mi už viac krát dvihlo výstražný prst, takže pevnou súčasťou mojej zaneprázdnenosti je aj odpočinok, pohyb a dni keď prosto nepracujem, ani pracovne nekomunikujem. V istom veku zredukovanie aktivity aj za cenu nižšieho príjmu, život skvalitňuje a dúfam že aj predlžuje. Ale vypnem už aj tak, že varím, čítam knihu, vzdelávam sa a v rámci možnosti športujem.

Aké bolo Vaše najobľúbenejšie jedlo v detstve? Bol ste veľký papkáč alebo naopak prieberčivé dieťa?

Ja som z veľkej rodiny, na prieberčivosť v detstve nebol ani priestor. Dokonca netuším  či som mal obľúbené jedlo, musím sa spýtať mamy. Možno langoše. Skôr viem že som teda vôbec nemusel parené buchty ani dukátové buchtičky či podobné, deťmi milované výtvory.

Kedy ste sa rozhodol stať vegetariánom? A ako vnímate svoje rozhodnutie po vyše 2Otych rokoch?

Keď som začal s varením, pochopil som že v kuchyni sa dá všeličo vymyslieť a uvedomil som si, že mäso som aj tak nikdy veľmi nemusel, aj keď nič radikálne som pri jeho konzumácii aj odmietaní nepociťoval. A to sa nezmenilo ani po 21 rokoch. Mäso mi nechýbalo ani raz, nemusel som si ho odopierať a o ničom nemám chuť nikoho presviedčať. Cítim sa výborne. Aj by som povedal že neľutujem, ale pre mňa nejesť mäso nebolo ničím závažné rozhodnutie, ktoré by som mal potrebu teraz špeciálne vyhodnocovať.
CELÝ ROZHOVOR 

Pokračovanie článku

Ďalším výhercom sa stal Jozef, srdečne gratulujeme :)

leto je v plnom prúde a vy ste mi poslali najmä šaláty a ovocné maškrty. Balíček biopotravín Alnatura v hodnote 15.-EUR vyhráva Jozef za ukážkový sorbet! Stačí pripraviť recept podľa knihy ‪#‎MojeJedlo2‬ a fotografiu poslať na mrpyco@gmail.com S radosťou vaše dielo ukážem ostatným aj na instagrame ( http://instagram.com/mrpyco )
foto:
1. Júlia: karfiolový šalát
2. Veronika: šalát zo žltého melóna s parmezánom a olivami
3. Simona: melónový šalát s bryndzou
4. Eva: špenátové halušky
5. Jozef: ríbezľový sorbet

Pokračovanie článku

Stefi srdečne gratulujeme :)

aj v júni môžete vyhrať balíček biopotravín Alnatura v hodnote 15.-EUR! Stačí pripraviť recept podľa knihy #MojeJedlo2 a fotografiu poslať na mrpyco@gmail.com S radosťou vaše dielo ukážem ostatným aj na instagrame ( http://instagram.com/mrpyco )
a jedného odmením, tak ako dnes STEFI!
srdečne gratulujem! foto:
1. Nika: MANDĽOVÝ KOLÁČ S MRKVOU A POMARANČOM (recept zo str.62)
2. Miroslava: ŠPARGĽOVÁ POLIEVKA (recept zo str.130)
3. Bibiana: SLADKÝ ZEMIAK S TVAROHOM (recept zo str.42)
4.Natália: BIELA POLIEVKA (videorecept tu: www.youtube.com/watch?v=YrbgLsXkSnI )
5.Júlia: POMARANČOVÉ REZY (recept zo str.22)
6.Stefi: BROWNIE S ORECHAMI A POMARANČOM (recept zo str.138)

Pokračovanie článku

Rozhovor s Pycom

Prečítajte si najnovší rozhovor s Pycom, ktorý poskytol pre portál iKuchar.sk.

 

 

Známy moderátor a autor dvoch úspešných kuchárskych kníh v rozhovore o ňom, jeho novej knihe a aj o tom, či môžeme očakávať ďalšiu.

Nedá nám to hneď na úvod sa nespýtať – prečo Pyco?

Pretože začiatkom 90-tych rokov, keď som začal pracovať v prvom súkromnom rádiu, tam už jeden Martin bol. Nikodým. A moderátori či “technici”, sa v tom čase do éteru ohlasovali len krstným menom, takže pre odlíšenie dvoch Martinov som potreboval prezývku. Vymysleli ju poslucháči.

Väčšina ľudí vás asi pozná z televíznej súťaže Česko Slovensko má talent, ktorú ste uvádzal s Jakubom Prachařom, a z X Factoru. Je rola moderátora v takom mamuťom projekte náročná? Ako ste to zvládal?

Ako som to zvládal nech súdia iní. Moderovanie Talentu je práca za odmenu. S výnimkou živých televíznych prenosov, nemáte šancu ani možnosť sa vopred pripraviť, je to ako zážitkový tábor. Takže sledujete to, čo súťažiaci predstavia divákovi aj moderátorom. Akurát vás pri tom sníma kamera. Zo všetkých odmoderovaných projektov, je tento najmenej náročným na prípravu, najmä v posledných rokoch, keď ubúdalo z počtu živých prenosov.

Je ťažké presvedčiť ľudí, že nie ste len moderátor, ale trebárs aj kuchár alebo cestovateľ? Alebo vám naopak status celebrity otvára dvere a pomáha napríklad i v kuchárskom svete?

Status celebrity je stav mysle, nikdy som sa tak nenazval a keď vás niekto počastuje prívlastkom celebrita, obyčajne to myslí ponižujúco. Zvyčajne to viac vypovedá o tom kto to povie, než o tom komu poznámku adresoval. Rád varím a cestujem, moderátorom som sa stal veľkou náhodou. Ale všetko v živote beriem ako výzvu, záľubu a napredujem len v tom čo ma baví. Na čo o tom niekoho presviedčať?

Na svojej Facebook stránke pravidelne prispievate do rubriky Song Of The Week (Pieseň týždňa). Akú hudbu rád počúvate a ktorá pieseň to vyhrala tento týždeň?

Je to pre mňa taká nostalgia za rádiovými časmi, keď som starostlivo vyberal album týždňa či singel týždňa a pripravoval recenzie, analýzu medzinárodných rebríčkov, predpovede na úspešnosť noviniek a tak podobne. Teraz to už je len taká zábavka, ktorá neodráža trendy či masový úspech, ale môj aktuálny vkus. A ten sa mení z roka na rok. Najlepšie to vidno práve na mojej Facebook fanpage.

Nie náhodou sme sa o vás zmienili ako o cestovateľovi. Vraj ste ako ambasádor organizácie UNICEF navštívil tie najchudobnejšie regióny Afriky. Čo taký ambasádor robí a aká skúsenosť to pre vás vlastne bola?

Rolu ambasádora som prijal po niekoľkoročnej spolupráci. Okrem osvety a podpory aktuálnych projektov v priebehu roka, bolo mojou úlohou vycestovať do terénu, teda do jednej z krajín, ktoré sa zmietajú v problémoch a kam bola sústredená finančná či materiálna pomoc zo slovenských zbierok. V tom čase to bola Uganda, kde sme pomáhali riešiť nedostatok pitnej vody a sanitačných zariadení pre deti v najchudobnejších regiónoch. Vidieť deti v primitívnych podmienkach tretieho sveta, ktoré si vážia nadovšetko fakt, že môžu každé ráno bosé prejsť desať kilometrov do školy, ktorá je situovaná pod stromom a potom kráčať ďalšie kilometre po vodu, vás musí poznačiť. Režisérka Mária Martiniaková na mieste nakrútila krátky dokument. Môžete si ho pozrieť na Youtube, ďalšie slová k tomu ťažko hľadám. CELÝ ROZHOVOR 

Pokračovanie článku