Rok 2012 bol pre Pyca najvyťaženejší.. Od januára až do mája pendloval medzi trhmi, supermarketmi a kuchyňou. Rozhodol sa celý polrok venovať vareniu, experimentovaniu, foteniu a písaniu. Nebol zvyknutý fakty zaznamenávať, teraz však všetko vážil, meral, zapisoval a fotil. Vylepšoval jedlá, ktoré už poznal, a skúšal veľa nových. Kuchárka je špeciálna v tom, že sú v nej všetko bezmäsité jedlá, asi len tri recepty sú z rýb (mäso Pyco neje od roku 1994). Výsledkom je teda zbierka receptov, kniha Moje jedlo.
Kuchárska kniha „Moje Jedlo“ uzrelo svetlo sveta 31. augusta 2012. Čerstvo vytlačené knihy podpisoval všetkým, ktorí využili exkluzívne predobjednávky na Kucharky.sk. A po troch týždňoch v spomínanom eshope bolo „Moje Jedlo“ najpredávanejším titulom.
Za ten rok Pyco absolvoval niekoľko úspešných autogramiád. Vo veľmi príjemnej atmosfére, spojení pozitívnou energiou, zažili účastníci skvelé dni na ktorých mali šancu besedovať, vyfotiť sa sním a samozrejme nechať si podpísať novú knižku. V Košiciach v Panta Rhei Optima, kniha „Moje Jedlo“ získala prvé miesto.
To, že je na svete, považuje za malý zázrak. Robil si v nej takmer všetko sám – písal, varil, aranžoval a fotografoval hotové jedlá a aj ju sám vydal.
Pôvodne chcel robiť brožúru desiatich receptov, len pre svojich kamarátov minuloročné Vianoce. Keď zistil, že na to nebude dostatok času, pekne to napísať a vytlačiť na kvalitný papier na domácej tlačiarni (lebo už boli skoro Vianoce), tak si povedal, že to nechá tak, ale bolo by fajn možno z toho spraviť celú knižku ak na budúci rok bude mať čas. Nechcel knihu vlastne ani krstiť. Ako sám povedal, zistil že nikdy v živote nebol nervóznejší než tam. Zrazu sedíte pred ľuďmi, medzi ktorými je veľa kamarátov a novinárov. Prvýkrát rozprával o knihe, ktorú si sám napísal, nafotil aj vydal. Rozprávalo sa o ňom, o jeho živote, o tom, čo je, mal z toho, že prezentuje sám seba, dosť zvláštny pocit. Na druhej strane, zažil najkrajší pocit z vykonanej práce, aký kedy mal. Moderovanie sa nedá spätne ohmatať, môžete si to pozrieť, ale vždy je to len program, vnímate seba, sledujete, čo ste ako urobili, povedali. Kniha, to je niečo iné. Má pocit, že to je kus z neho. Pri každom jedle si pamätá, ako vzniklo, spomína si na všetky súvislosti.
Martin Pyco Rausch je známy svojou láskou k vareniu. Aktívnejšie varí od 15 rokov. V hotelovej akadémii, ktorú vyštudoval, mali gastronómiu a varenie hneď od prvého ročníka. Predtým tak akurát pomáhal doma mame. Sám začal s nejakým čajom a praženicou. Ako tínedžer experimentoval so zemiakmi, z ktorých vyrábal všeličo možné od placiek až po hranolky. Vzťah k vareniu mal po kom získať – jeho mamina vraj varí výborne. Má rada tradičnú kuchyňu, je z generácie, keď varila pre štyri deti a manžela. Neprecestovala veľa krajín, takže niektoré Pycové kombinácie sú pre ňu priam až exotické. Ale v rámci tradičnej kuchyne je vraj otvorená všetkým možným pokusom a experimentom a paradoxne si dnes necháva poradiť aj od syna.
Pyco nielen rád varí, ale aj je. Ako hovorí, všetko, čo má najradšej, je aj v jeho knižke. Má rád ryby, nespočetne veľa druhov zeleniny a strukoviny. Miluje sladké, nevyhýba sa ani takým hutným dezertom, napríklad z mascarpone, ale v knihe sa snažil ľuďom ukázať, aby varili tak trochu odľahčene, zdravo ale s fantáziou.
